Keď som sa v jedno krásne sobotné ráno nedávno vracala domov z chrámu v Bountiful v Utahu, míňala som niekoľko cyklistov, ktorí išli s veľkou námahou opačným smerom. Keď som ich sledovala, ako sa snažia zdolať, čo mi prišlo ako, nemožné stúpanie, mojou prvou myšlienkou bolo: „To sú ale blázni.“ Som si celkom istá, že prorok Izaiáš mal na mysli chrám v Bountiful, keď povedal: „V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky.“ (Izaiáš 2:2), lebo je tak vysoko na hore, ako sa len dá. A tu bolo niekoľko bláznivých cyklistov, ktorí sa snažili dostať na vrchol tejto hory – na ten, s ktorým malo ťažkosti moje auto – a ešte na bicykloch. Na čo asi mysleli?
A potom mi to došlo. Možno si mysleli, že vďaka svojej usilovnej práci budú silnejší. Možno si mysleli, že dosiahnuť vrchol tejto hory bude úžasný zážitok, pretože zaplatili cenu za to, aby sa tam dostali. Možno si mysleli, že ja ten výhľad nikdy neocením tak ako oni, pretože som si nedala tú námahu, aby som sa tam dostala (čo bola mimochodom pravda, pretože som sa ani neobťažovala na ten výhľad pozrieť, kým ma nedonútili nad tým uvažovať). Možno si mysleli, že všetky ich prípravy na to, aby sa dostali na toto miesto, stáli za to. Možno predsa len neboli až takí blázni.
Keď som sa zamyslela nad zážitkom, ktorý podľa mňa tí cyklisti na vrchole tejto hory mali, začala som premýšľať o zážitku, ktorý, dúfam, že budem mať ja a moja rodina každý týždeň počas zhromaždenia sviatosti. Pripravujeme sa na našu každotýždennú skúsenosť s Pánom s rovnakou usilovnosťou a snahou a očakávame ju tak? V poslednom čase sme dostali toľko rád o dôležitosti svätenia sabatného dňa. Od inšpiratívneho vedenia prezidenta Russella M. Nelsona počas Generálnej konferencie v apríli 2015 až po špeciálne školenie, ktoré sme, dúfam, všetci absolvovali v našich zboroch a pobočkách, sme mali veľa podnetov na premýšľanie o našom zachovávaní sabatného dňa a o tom, čo robíme, aby bol každý týždeň zmysluplnejší.
Denná príprava
Nemám istotu, ale budem hádať, že títo cyklisti v to ráno len tak nenaskočili na bicykle a nerozhodli sa vyraziť do hôr. Prečo? Lebo viem, že ak by som sa o to pokúsila ja, asi po 50 metroch hore do kopca by som totálne zlyhala. Je pravdepodobnejšie, že každý deň vynakladali úsilie na svoju fyzickú prípravu, aby mohli trasu úspešne absolvovať. Podobne sa ani my nemôžeme len tak raz týždenne dostaviť na zhromaždenie sviatosti nepripravení a dúfať, že budeme mať duchovný zážitok. Musíme sa naň pripravovať každý deň.
Zoramiti v Knihe Mormonovej chodili na zhromaždenia každý týždeň. Ale niekde na tejto ceste stratili zo zreteľa samotný stredobod evanjelia – Ježiša Krista – a „upadli do veľkých omylov“. Takže to, čo malo byť každý týždeň veľmi zmysluplným zážitkom, sa stalo len ďalším stretnutím, ktorého sa treba zúčastniť. A keď skončili, „vrátili sa do svojich domovov a už nikdy nerozprávali o Bohu svojom až do tej doby, pokiaľ sa znova nezhromaždili“ (Alma 31:9, 23).
Aby sme sa vyhli týmto chybám, tu je niekoľko otázok, ktoré by sme mali zvážiť pri hodnotení našej každodennej prípravy na každotýždenné zhromaždenie sviatosti:
- Vykonali sme všetky tie aktivity súvisiace so „sobotou – prípravným dňom“, ktoré v deň sabatu znížia stres? Jedna priateľka nedávno na Facebooku napísala, že v jej rodine prispieva jednoduchý skutok zoradenia všetkých topánok, ktoré sa nosia na zhromaždenie, pozdĺž steny a zavesenia všetkého oblečenia, mašlí do vlasov a kravát na kľučky dverí v sobotu večer k zmysluplnejšiemu zážitku zo zhromaždenia sviatosti.
- Snažili sme sa naučiť naše deti dôležitosti úcty počas zhromaždenia sviatosti? Úcta je viac než len zamestnať malé deti, aby boli ticho. Je to pocit lásky a úcty k tomu, čo je posvätné. Malé deti sa môžu naučiť úcte s trochou povzbudenia od dôveryhodných dospelých.
- Učili sme držiteľov Áronovho kňazstva v našich domovoch a kvórach o dôležitosti ich kňazských povinností počas zhromaždenia sviatosti? V 13. oddiele Náuky a zmlúv sa dozvedáme, že Áronovo kňazstvo drží kľúče evanjelia pokánia. Rozumieme významu tejto úlohy? Prostredníctvom ich posvätnej služby, ktorú každý týždeň vykonávajú, ponúkajú každému z nás, tým, že vysluhujú sviatosť, možnosť konať pokánie a dostať odpustenie.
- Išli sme v sobotu večer spať v primeranú hodinu, aby sme boli počas zhromaždenia sviatosti bdelí?
- Robíme počas týždňa všetko, čo potrebujeme, aby sme pozvali Ducha do svojho života tak, že keď príde nedeľa, sme pripravení na zmysluplnú skúsenosť s Pánom počas zhromaždenia sviatosti a nevieme sa toho dočkať?
- Sme pripravení zhodnotiť svoje osobné postoje a správanie a skutočne komunikovať so Spasiteľom počas udeľovania sviatosti?
Na nedávnej generálnej konferencii žien sestra Linda S. Reevesová odvážne pripomenula sestrám, že „zvodné romantické romány, televízne telenovely, spojenie vydatých žien a starých priateľov na sociálnych sieťach a pornografia“ sú len niektoré z mnohých nástrojov, ktoré satan používa, aby nám zabránil pripraviť sa na duchovné skúsenosti, ktoré hľadáme. O takýchto veciach radila: „Keď sa zapájame do sledovania, čítania alebo prežívania čohokoľvek, čo je pod štandardmi/pod latkou nášho Nebeského Otca, oslabuje nás to. Bez ohľadu na náš vek, ak to, na čo sa pozeráme, čo čítame, čo počúvame alebo čo sa rozhodneme robiť, nezodpovedá Pánovým štandardom v príručke For the Strength of Youth, vypnite to, roztrhajte to, vyhoďte to a zabuchnite dvere.
Buďme pripravení
Cyklisti, ktorých som pozorovala, boli po všetkých stránkach pripravení na úspešnú jazdu. So správnym oblečením, správnou bezpečnostnou výbavou a správnym vybavením boli pripravení vyraziť do hôr. Keď každý týždeň prichádzame do zborového domu na zhromaždenie sviatosti, sme rovnako pripravení na duchovný zážitok?
Tu je niekoľko otázok, ktoré by sme mali zvážiť pri hodnotení nášho úsilia prispieť k zmysluplnému zhromaždeniu sviatosti:
- Prichádzame oblečení tak, aby to zodpovedalo našej túžbe prejavovať úctu a lásku Pánovi?
- Prišli sme so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom, túžiac konať pokánie a učiť sa od Ducha Svätého?
- Prichádzame načas a obmedzujeme rozprávanie sa s druhými v kaplnke, aby sme zachovali úctivý pocit, ktorý by tam mal byť? Počúvanie hudobného prelúdia je skvelým spôsobom prípravy na zhromaždenie.
- Nájdeme si čas na to, aby sme sa pred začiatkom zhromaždenia napili alebo si odskočili na toaletu?
- Snažili sme sa minimalizovať všetky rušivé vplyvy vrátane elektronických zariadení, najmä počas udeľovania sviatosti? Starší Dallin H. Oaks učil: „Keď prijímame sviatosť, uzatvárame posvätnú zmluvu, že budeme vždy pamätať na Spasiteľa. Aké smutné je vidieť osoby, ktoré túto zmluvu zjavne porušujú práve na zhromaždení, kde ju uzatvárajú.“
- Vieme sa účinne vysporiadať s rušivým vplyvom malých detí? Keďže Cirkev je predovšetkým o rodine, malé deti budú pri zhromaždení sviatosti vždy jedným z faktorov. Môžeme však prísť pripravení na to, aby sme sa s rušivými vplyvmi vyrovnali. Ak sa jedná o naše vlastné deti, môžeme ich vyviesť von a prispieť tak k celkovej úcte zhromaždenia. A ak sa o naše deti nejedná, môžeme bez odsudzovania alebo netrpezlivosti tieto drobné rušivé vplyvy z našej mysle vytlačiť alebo, ak je to vhodné, dokonca ponúknuť pomocnú ruku.
- Spievame vybrané náboženské piesne s úctou a rešpektom? Náboženské piesne sú neoddeliteľnou súčasťou zmysluplného uctievania a keď sa na nich zúčastňujeme, môžeme účinnejšie pozývať Ducha a učiť sa od Neho.
- Očakávame, že počas zhromaždenia sviatosti budeme mať duchovný zážitok a zostávame bdelí a pozorní počas udeľovania sviatosti a rozhovorov?
- Vnímame udeľovanie sviatosti ako niekoľko najvzácnejších chvíľ nášho týždňa? Prostredníctvom tohto posvätného obradu nám Spasiteľ ponúka odpustenie, silu a príležitosť pripomenúť si zmluvy, ktoré sme uzavreli.
Ako pri väčšine vecí v živote, každý z nás si zo zhromaždenia sviatosti odnesie presne to, čo hľadá. Ak tam pôjdeme s očakávaním všednosti alebo nudy, určite dostaneme to, po čo sme prišli. Ak tam však každý týždeň pôjdeme úprimne hľadať duchovný zážitok, taký, kde môžeme komunikovať s naším Otcom na nebesiach a naším Spasiteľom Ježišom Kristom – a budeme ochotní vynaložiť úsilie, aby sme to dosiahli – zistíme, že každý týždeň približne na jednu hodinu zažijeme zážitok ako pri výstupe na vrchol hory, vďaka ktorému si povieme: „Áno, všetko, čo som urobil, stálo za to, aby som sa sem dostal.“
Ak sa chcete dozvedieť viac o zlepšení svojho zážitku zo zhromaždenia sviatosti, prečítajte si prednášku staršieho Dallina H. Oaksa „Zhromaždenie sviatosti a sviatosť“ alebo prednášku prezidenta Russella M. Nelsona „Uctievanie na stretnutí sviatosti“, prípadne si pozrite video „Ciele zhromaždenia sviatosti“. Ďalšie skvelé návrhy nájdete v článku „Ako vyťažiť čo najviac zo zhromaždenia sviatosti“.