Uctievanie na zhromaždení sviatosti

Prevzaté z príhovoru z celosvetového školenia vedúcich 21. júna 2003.

Russell M. Nelson

Biskupi a predsedovia pobočiek majú mnohé zodpovednosti, ktoré môžu delegovať. Ale nemôžu delegovať zodpovednosť za zhromaždenia sviatosti. Keďže spravidla predsedajú, preto sú zodpovední ako za ducha tak za obsah týchto zhromaždení. To, čo budem učiť o zhromaždeniach sviatosti, bude preto zaujímať predovšetkým biskupov a prezidentov pobočiek a ich radcov – a tiež členov Cirkvi, ktorí sa zapájajú do tejto služby každý týždeň.

Náukový základ

Zhromaždenie sviatosti je jediným zhromaždením, ktoré v zbore či pobočke navštevujeme ako rodina – základná jednotka Cirkvi. Rodiny a členovia majú prísť nejaký čas pred začiatkom zhromaždenia sviatosti. Zúčastňujeme sa, ako Pán prikázal, aby sme obdržali sviatosť a obnovili svoje zmluvy.

Ustanovil sviatosť, aby nám pripomenul Svoje uzmierenie. Keď sa končila posledná a špeciálne pripravená veľkonočná večera, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával Svojim učeníkom: „Vezmite a jedzte!“ (Matúš 26:26). „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku“ (Lukáš 22:19). Potom vzal kalich, dobrorečil a podal tým, ktorí sedeli okolo Neho, hovoriac: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi“ (Lukáš 22:20), „ktorá sa vylieva ... na odpustenie hriechov“ (Matúš 26:28). „To čiňte … na moju pamiatku. Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu“(1. Korintským 11:25 – 26). Takýmto spôsobom spojil sviatosť so Svojím blížiacim sa ukrižovaním.

Boh povedal, že toto je Jeho dielo a Jeho sláva – uskutočniť nesmrteľnosť človeka a život večný (pozri Mojžiš 1:39). Potom Syn Boží dobrovoľne položil Svoj život, aby naplnil vôľu Svojho Otca. Nesmrteľnosť sa tak stala skutočnosťou a večný život je možný pre všetkých, ktorí budú kedy žiť na zemi.

Jeho uzmierenie si pripomíname veľmi osobným spôsobom. Do našich zhromaždení sviatosti prinášame zlomené srdce a skrúšeného ducha. Je vyvrcholením zachovávania sabatného dňa (pozri NaZ 59:8 – 13).

Modlitby sviatosti boli zjavené Pánom. Tieto modlitby obsahujú zmluvy a prísľuby (pozri Náuka a zmluvy 20:77, 79). Zaväzujeme sa vziať na seba meno Ježiša Krista a dodržiavať Jeho prikázania. Jeme lámaný chlieb na pamiatku Jeho tela. Pijeme vodu na pamiatku Jeho krvi, ktorá bola za nás preliata. A svedčíme, že si Ho budeme vždy pamätať. Prísľubom je, že budeme mať Jeho Ducha neustále s nami. Aké to požehnanie!

Plánovanie zhromaždenia sviatosti

S týmito náukami na mysli potrebujú biskupi a prezidenti pobočiek pozorne plánovať zhromaždenia sviatosti v súlade s tým, aby zhromaždenia ostalo zamerané na Pána a Jeho uzmierenie, Jeho príklad a náuky evanjelia.

Žiadosti o príhovory majú byť dané v dostatočnom predstihu a obsahovať jasný popis danej témy a času, ktorý je na to vyhradený, spolu s ponukou prípadnej pomoci. Žiadať o modlitbu sa majú aj členovia, od ktorých sa to nežiada často. Vyhnite sa tomu, že na rovnakom zhromždení prednesie modlitbu manžel a manželka. Toto vysiela nechcené posolstvo vyčlenenia tým, ktorí sú slobodní. A pamätajte: modlitby nie sú kázne.

Odchádzajúcim misionárom môže byť daná príležitosť hovoriť na zhromaždení sviatosti. Ich členovia rodiny a priatelia nie sú vyzvaní, aby prehovorili. Na tom istom zhromaždení môžu hovoriť dvaja alebo viacerí odchádzajúci misionári. Navracajúci sa misionári, ktorí slúžili so cťou, majú byť vyzvaní, aby prehovorili na zhromaždení sviatosti a má im byť ponechaný dostatok času, aby sa podelili o svoje duchovné skúsenosti a vydali svoje svedectvo.

Na zhromaždeniach sviatosti je možné dať mladým príležitosť stručne povedať o pridelených témach z evanjelia. Inokedy kôl pridelí príhovor vysokým radcom.

Členovia majú byť povolaní, aby slúžili ako uvítatelia a uvádzači. Títo môžu vítať členov a pohodlne ich usadiť, zatiaľ čo ponechajú niekoľko vhodných miest pre ľudí so zvláštnymi potrebami.

Na zhromaždeniach sviatosti sa nemajú používať materiály ako videokazety či iné podobné pomôcky.

Príležitostne sa môže stať, že členovia nebudú môcť z dôvodu choroby prísť na zhromaždenie. V takýchto prípadoch im môžu držitelia kňazstva, ktorých určil biskup či predseda pobočky, podať sviatosť tam, kde sa nachádzajú.

Typické zhromaždenie sviatosti má zahŕňať:

  • Prelúdium.
  • Privítanie a predstavenie predsedajúcej autority a zástupcov vysokej rady, ak sú prítomní.
  • Úvodnú pieseň a modlitbu.
  • Novinky v zbore alebo v pobočke, napríklad:
    • uvoľnenie a vyjadrenie podpory úradníkom a učiteľom.
    • vyzdvihnutie detí, ktoré postúpili v Primárkach, členov povolaných na misie či do iných úloh, vyzdvihnutie dosiahnutých výsledkov mladých mužov a mladých žien.
    • prezentovanie mien bratov, ktorí obdržali alebo postúpili v Áronovom kňazstve, mien nových členov zboru či pobočky.
  • Konfirmáciu nových členov.
  • Pieseň k sviatosti a požehnanie sviatosti.
  • Posolstvá evanjelia a možné ďalšie hudobné číslo.
  • Záverečnú pieseň a modlitbu.
  • Postlúdium.

Tí, ktorí majú byť uvoľnení alebo im má byť vyjadrená podpora, nemusia byť vyhlasovaní jednotlivo. Môžu byť uvedení ako skupina – v prvom rade tí, ktorí sú uvoľnení, potom tí, ktorým bude vyjadrená podpora v kňazstve a tí, ktorým bude vyjadrená podpora v povolaní do pomocných organizácií.

Zhromaždenia sviatosti sa majú načas začať aj skončiť a nemá byť naplánované viac, ako je možné v danom čase urobiť. Modlitebné stretnutia sa nemajú konať pred zhromaždením sviatosti. Tí, ktorí za budú podieľať na zhromaždení, by sa mali usadiť na svojich miestach aspoň 5 minút pred začiatkom, aby sa mohli duchovne pripraviť. Počas tohto tichého intervalu sa prelúdium stíši. Toto nie je čas na konverzáciu či posielanie správ, ale čas na zbožnú meditáciu, keď sa vedúci a členovia pripravujú na sviatosť.

Hudba

Cirkevné piesne sú základnou hudbou pre bohoslužby a štandardom pre spev kongregácie. Iné vhodné výbery môžu byť použité ako prelúdium a postlúdium, pre zbor a pre špeciálne hudobné výbery. Úvodné a záverečné cirkevné piesne zvyčajne spieva kongregácia. Pieseň k sviatosti vždy spieva kongregácia.

V ideálnom prípade má každá Cirkevná jednotka spevácky zbor, ktorý má pozvanie spievať pravidelne. Spevácky zbor môže požehnávať životy. Sestra Nelsonová a ja máme jednu spomienku spred rokov na naše zapojenie sa do zboru v našej malej pobočke v Minneapolise v Minnesote. Keď sme sa s ostatnými postavili dopredu, aby sme spievali bolo nás viac v zbore, než bolo ostatných členov sediacich v kongregácii.

Na cirkevných zhromaždeniach sa štandardne používa klavír, organ alebo ich elektronické podoby. Ak sa používajú iné hudobné nástroje, ich použitie má byť v duchu udržania ducha zhromaždenia. Nástroje s hlasným či inak rušivým zvukom, ako je väčšina dychových plechových nástrojov alebo bicie, nie sú pre zhromaždenie sviatosti vhodné. Ak nie je k dispozícii niekto, kto vie hrať na klavír alebo organ, použite ako sprievod vhodné nahrávky.

Pieseň spravodlivého je modlitbou k Pánovi (pozri Náuka a zmluvy 25:12). Niektorí členovia sa zdráhajú spievať, možno preto, že z toho majú strach. Všetci by sme mali zabudnúť na naše obavy a považovať spev ako príležitosť s modlitbou oslavovať nášho Stvoriteľa. Hudba na zhromaždení sviatosti slúži na uctievanie, nie je to vystúpenie. Nemôžeme nechať, aby sa posvätná hudba od nás vytratila či pripustiť, aby ju nahradila svetská hudba.

Vedenie zhromaždenia sviatosti

Biskupi a prezidenti pobočiek nemajú na starosti iba plánovanie týchto zhromaždení, ale aj ich vedenie. Majú ich viesť úctivo. V kongregácii sa niektorí modlia o jemné nabádania a komunikáciu z neba. Vytvorenie ducha úctivosti napomôže obdržať takéto nabádania. Pamätajte: úctivosť pozýva zjavenie.

Tí, ktorí tieto zhromaždenia vedú, začínajú s povzbudivým a srdečným privítaním. Podrobné oznamy je vhodné prezentovať inokedy. Pozývame všetkých, aby prišli ku Kristovi, preto sú priatelia a susedia vždy vítaní, ale neočakáva sa od nich, že budú prijímať sviatosť. Avšak nie je to zakázané. Môžu sa sami rozhodnúť. Dúfame, že noví návštevníci sa medzi nami budú vždy cítiť vítaní a príjemne. Malé deti ako nevinní príjemcovia Pánovho uzmierenia, môžu prijímať sviatosť v rámci prípravy na zmluvy, ktoré uzatvoria neskôr v živote.

Naše zhromaždenia sú vždy vedené nabádaním Ducha (pozri Náuka a zmluvy 46:2). Občas sa môže vyskytnúť niečo neočakávané a predsedajúci úradník môže niečo objasniť či opraviť, tak ako ho k tomu nabáda Duch. Inak sa po tom, ako dohovoril posledný rečník, nepridávajú žiadne ďalšie komentáre.

Príprava sviatosti

Biskupi a predsedovia pobočiek predsedajú Áronovmu kňazstvu v zboroch a pobočkách. Spolu s poradcami kvóra zabezpečia všetky preventívne opatrenia, aby zaistili, že sviatosť je pripravená v dostatočnom predstihu pred zhromaždením a aby tak roznášanie sviatosti bolo starostlivo plánované. Tí, ktorí vysluhujú sviatosť, majú vyzerať čo najlepšie a byť vhodne oblečení. Biele košele nielenže dobre vyzerajú, ale sú aj jemným pripomenutím iných posvätných rituálov ako sú krst či chrámové obrady, pri ktorých sa tiež nosí biele oblečenie.

Modlitby sviatosti majú byť prednesené zrozumiteľne, pretože ten, kto sa modlí, prepožičiava svoj hlas zmluvám, ktoré činia druhí. U tých, ktorí majú výsadu požehnať sviatosť, sa očakáva čistota a rýdzosť srdca. Predsedajúcim autoritám sa podáva sviatosť ako prvým.

Pôstne a svedecké zhromaždenie

Pôstne a svedecké zhromaždenia sa konajú raz za mesiac, spravidla v prvú nedeľu. V ten deň sú zvyčajne požehnávané bábätká. Po sviatosti vydá brat, ktorý zhromaždenie vedie, stručné svedectvo. Potom vyzve členov, aby aj oni vydali stručné, srdečné svedectvá o Spasiteľovi, Jeho učeniach a znovuzriadení. Rodičia a učitelia majú pomôcť deťom naučiť sa, čo je to svedectvo a kedy je vhodné ho vyjadriť. Mladšie deti sa majú naučiť deliť sa o svoje svedectvá doma alebo v Primárkach dovtedy, kým budú majú vek na to, aby vydali vhodné svedectvo bez pomoci na pôstnom a svedeckom zhromaždení.

Osobné zapojenie sa

Každý člen Cirkvi nesie zodpovednosť za duchovné obohacovanie, ktoré prichádza skrze zhromaždenie sviatosti. Každý má spievať s vďačným srdcom a reagovať zreteľným „amen“ na konci modlitby či svedectva. Osobne premýšľame o uzmierení Ježiša Krista. Spomíname na význam Jeho utrpenia v Getsemane a Jeho ukrižovania na Kalvárii. V tomto čase je to každý jeden z nás, ktorý sa „skúma“ (1. Korintským 11:28) a spomína na osobné zmluvy, ktoré učinil s Pánom. V tomto čase premýšľame nad posvätnými vecami Božími.

S vďačnosťou ďakujem Pánovi za zhromaždenie sviatosti a za všetko, čo v mojom živote znamená. Opakovane roznietilo moju vieru a umožnilo mi obnoviť moje zmluvy týždeň čo týždeň, pomohlo mne a sestre Nelsonovej žiť a vychovávať našu rodinu v nádhernom svetle evanjelia.