Vzhľadom na zložitosť dnešného sveta sa dosiahnutie sebestačnosti často považuje za skľučujúcu snahu. Avšak ak sa na to pozeráme z perspektívy viery, je to dosiahnuteľný cieľ. Príručka General Handbook of Instructions definuje sebestačnosť ako „schopnosť, záväzok a snahu zabezpečiť duchovné a časné životné potreby pre nás samotných a pre rodinu“[1]. Písma sú bohatým zdrojom príkladov toho, ako môžu Božie deti dosiahnuť sebestačnosť. Premýšľajte nad odyseou Lechího skupiny v pustatine. Lechí opustil všetko svoje bohatstvo, aby nasledoval Pánovu vôľu. Isteže, hoci boli ťažkosti púšte zmiernené Božím riadením – vo forme videní, anjelských návštev a vedenia poskytnutých Liahonou – pustatina bola stále strašným miestom a putovanie týchto ľudí bolo naplnené výzvami. V Knihe Mormonovej je opísaný jeden príbeh plný úzkosti, keď Nefi náhodou zlomil svoj oceľový luk a vrátil sa do Lechího tábora bez potravy. Tvárou tvár tomuto ťažkému protivenstvu začali všetci členovia Lechího výpravy, vrátane samotného Lechího, reptať proti Pánovi. Bez vhodného luku by logicky nemohli získať potravu a zahynuli by. Avšak Nefi sa povzniesol nad pokušenie reptať a vložil svoju dôveru v Pána. Ako znak tejto dôvery vyrobil Nefi z toho mála, čo mali k dispozícii, drevený luk a šíp a spýtal sa v tej chvíli už kajúcneho otca, ako proroka, aby sa spýtal Pána, kde môže nájsť potravu. Skrze Liahonu prišlo zjavenie a Nefi získal dostatok potravy.[2]
Nefi efektívne praktizoval zásady sebestačnosti. Ako môžeme robiť to isté aj dnes? Čo môžeme urobiť, ako svoj vlastný znak pre Pána, že Mu dôverujeme tak ako Nefi? Z časnej perspektívy môžeme „vyrobiť svoj drevený luk a šíp“ tým, že začneme študovať alebo podnikať. Keď dokončíme brožúrku Moja cesta k sebestačnosti a pridáme sa do cirkevnej skupiny sebestačnosti, môžeme vložiť našu časnú snahu do širšej duchovnej perspektívy. Keď sa pozeráme na časné záležitosti z perspektívy viery, obdržíme viac svetla. V tomto duchovnom kontexte je jedným z najdôležitejších znakov pre Pána ohľadom toho, že Mu dôverujeme to, že žijeme podľa zákona desiatku, zatiaľ čo robíme to najlepšie čo môžeme ako poskytovatelia. Väčšina členov Cirkvi si je vedomých Božieho prísľubu požehnaní časnej hojnosti pre tých, ktorí poslúchajú zákon desiatku, ako to bolo zjavené prorokom Malachiášom: „… vyskúšajte ma týmto … Či vám neotvorím okná nebies …“[3] V novodobom zjavení Pán ustanovil desiatok ako potrebný na to, aby bola posvätená krajina Sion a v konečnom dôsledku ako nevyhnutnosť pre vybudovanie Sionu: Ak môj ľud nedodržiava tento zákon, hľa, veru hovorím vám, nebude to pre vás krajina Sion.[4] Sion je sväté miesto, kde sa tí, ktorí sú čistí v srdci, spolu zhromaždia a žijú v spravodlivosti.[5] Nemôže byť vybudovaný, iba na zásadách zákona celestiálneho kráľovstva[6] a je to miesto ochrany a útočiska.[7]
Keď premýšľame nad týmito zjaveniami, mohli by sme sa spýtať samých seba: Chcem prispieť do budovania Sionu? Môže byť to, že žijem podľa zákona desiatku znamením pre Pána, že Mu dôverujem? Rozumiem tomu, že je to celestiálny zákon, ktorý mi, spoločne s ostatnými zákonmi, pomôže, aby som sa kvalifikoval na radosť večného života? Život podľa zákona desiatku priniesol mne a mojej rodine nespočetné požehnania. Je mojou modlitbou, aby sme všetci, Pánovi svätí, učinili z desiatku hlavný prvok pri našom hľadaní časnej – a napokon aj duchovnej – sebestačnosti.
[1] Handbook 2: Administering the Church [2010], 6.1.1.
[2] 1. Nefi 16:18 – 32
[3] Malachiáš 3:10 – 12
[4] NaZ 119:5 – 6
[5] NaZ 101:16 – 22
[6] NaZ 105:5
[7] NaZ 115:6