Keď Spasiteľ po Svojom vzkriesení slúžil Nefitom, postaral sa o to, aby do mimoriadnych skutkov uctievania, ktoré sa tam diali, zahrnul aj deti. Je zaznamenané, že „bral ich malé deti, jedno po druhom, a žehnal im a modlil sa za ne k Otcovi“. Povedal zástupu: „Pozrite na maličkých svojich.“ Dospelí s úžasom sledovali, ako anjeli zostupujú „z neba ako keby uprostred ohňa; a zostúpili dole a obklopili oných maličkých, … a anjeli im slúžili“ (3. Nefi 17:21, 23, 24).
Naše deti tam neboli; neboli prítomné ani počas Spasiteľovej služby v smrteľnosti, keď povedal: „Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie“ (Marek 10:14). Napriek tomu sú pre Neho vzácne aj naše deti a Duch Svätý sa môže dotknúť aj ich sŕdc. Jednou z Jeho príležitostí, ako sa takto dotknúť našich detí, je na zhromaždení sviatosti, posvätnej bohoslužbe, ktorá sa koná v Jeho mene pre všetkých členov Cirkvi.
Deti môžu uctievať a cítiť Ducha
Aj veľmi malé deti môžu zažiť krásne, posvätné, milé pocity, ktoré udeľuje Duch Svätý, a všetky deti to potrebujú a majú na to právo. Aby naše deti cítili Ducha, musia sa zúčastniť na zhromaždení sviatosti a musia byť dostatočne pokojné, aby vnímali našepkávanie tichého, jemného hlasu. Nie je to vždy ľahké, ale môžeme naučiť naše deti, aby utíchli a poznali, že On je Boh (pozri Žalm 46:10). Okrem stanoveniu príkladu úcty pre deti, môžu rodičia, príbuzní, učitelia a vedúci považovať nasledujúce myšlienky za užitočné, aby pomohli deťom zažiť pietne uctievanie.
Vyučovanie úcty pri bohoslužbe začína doma. Čím skôr sa toto učenie začína u malých detí, tým je to jednoduchšie. Musíme naše deti naučiť, aké dôležité je cítiť Ducha; čo robiť, aby získali tieto výnimočné, posvätné pocity; a ako ich rozpoznať. Môžeme sa tiež pokúsiť poskytnúť pokojné chvíle napomáhajúce Duchu v domácnosti. Mnohé rodiny majú okrem rodinného domáceho večera denné malé stretnutia s čítaním písiem a spevom náboženských piesní.
Rodičia si môžu doma nájsť čas a vysvetliť malým deťom, prečo navštevujeme zhromaždenie sviatosti. Počas rodinných modlitieb môžeme prosiť Pána, aby pomohol každému dieťaťu pochopiť, čo sa ho snažíme naučiť.
Pred cirkevnými zhromaždeniami môžeme svojim deťom pripomenúť, čo sa bude diať a ako sa všetci zúčastníme: „Do kaplnky vchádzame potichu. Sedíme spolu ako rodina a počúvame hudobné prelúdium. Keď počúvame hudbu, pripravujeme sa na vysluhovanie sviatosti a môžeme cítiť Ducha. Je to šťastný pocit harmónie a pokoja.“
Deti možno tiež naučiť ticho počúvať niekoľko minút špeciálneho hudobného čísla. Hudba je nástrojom Ducha a deti môžu tohto Ducha cítiť, aj keď nerozumejú slovám.
Pomáhame deťom zapojiť sa
Deti všetkých vekových kategórií sa môžu tešiť z účasti na náboženských piesňach z rôznym stupňom zapojenia sa. Tie najmenšie deti rady počúvajú opakované frázy v texte. Veľké množstvo našich náboženských piesní má takéto frázy alebo refrény a my môžeme pomôcť maličkým, aby tieto slová počuli. Ak dieťaťu zašepkáme do ucha nadchádzajúce slová, bude ich počuť, keď budú spievané. Napríklad na začiatku refrénu by sme mohli zašepkať: „Priprav sa na slová ‚Ježiš ukazuje svoju usmievavú tvár‘“ a potom sledujeme, ako sa na tvári dieťaťa objaví úsmev, keď zbor spieva tieto slová.
Keď sú deti staršie, môžu sa naučiť pripojiť sa k spievaniu týchto špeciálnych fráz. Deti milujú spievať: „Ó, to je úžasné“ alebo „Sláva Bohu“ alebo „Krásny deň“. Postupne sa deti môžu zapájať do dlhších častí, celých refrénov a nakoniec aj celej náboženskej piesne. Pomáha, ak cvičíme doma.
Deti, ktoré vedia trochu čítať, sa môžu naučiť náboženské piesne čítať rovnakým postupným spôsobom a budú mať z toho veľký pocit úspechu. To im poskytne vzor, takže keď sa stanú tínedžermi, bude pravdepodobnejšie, že náboženské piesne budú spievať aj naďalej.
Deti sa môžu učiť modliť už od najútlejšieho veku. Doma podľa pokynov rodičov môžu aj maličké deti spojiť rúčky a skloniť hlavu so zvyškom rodiny. To isté sa deje pri zhromaždení sviatosti počas úvodnej a záverečnej modlitby a modlitieb sviatosti. Krásne, zmysluplné modlitby sviatosti môžeme čítať doma s našimi deťmi a vysvetliť im na úrovni ich chápania, čo tieto slová znamenajú. Niektorým starším deťom môže pomôcť, keď sa budú snažiť naučiť sa tieto modlitby naspamäť. Rovnako ako pri náboženských piesňach, budú „počuť“ slová, ak ich budú poznať. Môžeme tiež vysvetliť význam sviatosti tak, aby to naše deti pochopili.
Pomáhajme deťom byť úctivými
Môžeme urobiť veľa pre to, aby si naše deti vážili príhovory na zhromaždení sviatosti. Prezident Spencer W. Kimball radil: „Keď občas pošepkáme krátke vysvetlenie o informácii … z posolstva rečníka, môžeme pomôcť dieťaťu pochopiť, čo sa deje. Tak môže napríklad otec pošepkať: ,Teraz rozpráva Gordyho ocino. Hovorí o pionieroch.‘“1
Rodič môže z času na čas tiež stručne zhrnúť, o čom sa hovorí, a upozorniť deti na akýkoľvek príbeh z písiem, ktorý by mohli spoznať: „Tento príbeh poznáte! Je to o Abinadim a kráľovi Nóachovi.“
Samozrejme, toto všetko sa musí robiť veľmi tichým šepotom do ucha dieťaťa, aby to nerozptyľovalo ostatných.
Niektorí rodičia môžu uvažovať: „Naše deti sú úctivé, kým nie je vyslúžená sviatosť, a my cítime, že to stačí.“ Ale uctievaniu sa venuje celé zhromaždenie a naše deti sú pozvané na celé zhromaždenie. Prijímame sviatosť, aby sme si pripomenuli Spasiteľovo uzmierenie a obnovili svoje zmluvy s Ním. Príhovory sú rozšírením tejto spomienky a záväzku.
Naše deti potrebujú cítiť a prejavovať úctu k rečníkom. Svojim deťom môžeme s láskou poradiť: „Viem, že nerozumiete všetkému, ale rečníci nám povedia, čo si myslia, že Pán chce, aby sme sa naučili. Pomôžem ti to trochu pochopiť a potom sa o tom porozprávame viac, keď sa vrátime domov.“
Keď sedíme na zhromaždení s priateľmi, ktorí majú záujem o Cirkev, túžime po tom, aby cítili Ducha a boli obrátení. V istom zmysle sú naše deti tiež takýmito záujemcami. Nepociťujete pri nich rovnakú túžbu?
Pomáhajme deťom cítiť Ducha
Mnoho ľudí prichádza na zhromaždenie sviatosti s túžbou priblížiť sa k Pánovi a nechať sa inšpirovať Duchom Svätým. Neúctivé správanie kohokoľvek z nás môže odvrátiť pozornosť ostatných od túžby uctievať. Starší Alexander B. Morrison, ktorý slúžil ako sedemdesiatnik v rokoch 1989 až 2000, hovoril o zhromaždeniach sviatosti v Afrike: „Všetci, deti aj dospelí, sledujú rečníka s intenzívnou a zanietenou koncentráciou. Neexistuje žiadne mrvenie sa na lavičkách, žiadne túlanie sa dnu a von za nápojmi, žiadne návštevy toalety. Za takýchto okolností je úroveň duchovnosti na zhromaždeniach sviatosti vysoká.“2
Nemôžeme nútiť naše deti, aby uctievali, ale môžeme im pomôcť správať sa spôsobom, ktorý pozýva Ducha. Každé dieťa je, samozrejme, jedinečné a to, čo funguje na jedno, nemusí fungovať na druhé. Ale rodičia, ktorí sa s modlitbou rozhodnú pomôcť svojim deťom uctievať a cítiť Ducha, s radosťou zistia, že majú právo na zjavenie a inšpiráciu v tejto veci.
Okrem najbližšej rodiny môžu u detí podporovať úctu a rešpekt aj ostatní. Rečníci môžu používať jednoduchý jazyk a zahrnúť známe príbehy z písiem. Vedúci hudby a organisti môžu zahrnúť hudbu, ktorú deti spoznajú a bude sa im páčiť. Vedúci kňazstva sa môžu snažiť zabezpečiť, aby zhromaždenia pozývali Ducha Svätého, aby bol prítomný.
Obrovská príležitosť
Bohoslužby sú pre deti obrovskou príležitosťou naučiť sa sebaovládaniu a rešpektovaniu práv a potrieb druhých. Tieto posvätné zhromaždenia sú príležitosťou pre nás všetkých, aby sme spolupracovali a pomohli deťom naučiť sa cítiť pôsobenie Ducha Svätého a túžiť po ňom. Potom, ako budú rásť, získajú hlbokú, trvalú lásku k Spasiteľovi, lásku, ktorá ich udrží na tesnej a úzkej ceste späť do Jeho náručia.
Úcta
„Musíme posilniť naše zhromaždenia sviatosti a urobiť z nich hodiny uctievania samotným skutkom. Pestujte si ducha úcty, postoj, v ktorom ľudia prichádzajú do kaplnky a sú tichí, úctiví a ohľaduplní. … Zhromaždenie sviatosti má byť pre náš ľud časom duchovného občerstvenia, keď sa v nedeľu zíde, aby prijal sviatosť a obnovil svoje zmluvy s Pánom.“
Prezident Gordon B. Hinckley, Pittsburgh Pennsylvania Regional Conference, 27. apríla 1996; citované v Ensign, august 1997, 6; júl 1997, 73.