Nad čím premýšľate, keď jete chlieb a pijete vodu sviatosti alebo keď sviatosť pripravujete, žehnáte či roznášate? Mnohí z nás premýšľajú nad našimi zmluvami a nad tým, ako žijeme. Premýšľame nad svojimi hriechmi a modlíme sa o odpustenie, a zaväzujeme sa byť lepšími.
To sú dôležité aspekty obradu sviatosti. Okrem toho je tu ešte niečo, nad čím treba premýšľať – niečo také hlboké a špecifické, že je to súčasťou samotných modlitieb sviatosti. Je to pamätanie na Ježiša Krista, Syna Božieho, Spasiteľa sveta. Tí, ktorí jedia chlieb, sľubujú, že ho „[jedia] na pamiatku tela … Syna“ a aby „vždy na neho [pamätali]“ (Náuka a zmluvy 20:77). Podobne tí, ktorí pijú vodu, sľubujú, že ju pijú „na pamiatku krvi … Syna“ a že „na neho vždy pamätajú“ (Náuka a zmluvy 20:79).
Rozhodnutie pamätať na Spasiteľa a Jeho uzmierenie a obeť je pre tento obrad zásadné. Ako učil starší Jeffrey R. Holland z Kvóra dvanástich apoštolov: „Zdá sa, že v jednoduchom a krásnom jazyku modlitieb sviatosti … je pamätať hlavné slovo, ktoré počujeme. … V oboch modlitbách je zdôraznené, že toto všetko robíme, aby sme pamätali na Krista. Svojou účasťou svedčíme, že budeme na Neho vždy pamätať, aby sme vždy mohli mať Jeho Ducha, aby bol s nami.“1
Spasiteľ zdôraznil tie isté body, keď zaviedol sviatosť so Svojimi apoštolmi počas Paschy v Jeruzaleme v poslednú noc Svojej služby v smrteľnosti – v tú noc, kedy za nás trpel v Getsemanskej záhrade predtým, ako opäť trpel na kríži. Keď im napríklad dal chlieb, povedal: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku“ (Lukáš 22:19 – 20; pozri tiež Matúš 26:26 – 28).
Počas Svojho prvého dňa medzi Nefitmi na americkom kontinente Spasiteľ učil aj ich o obrade sviatosti. Aj ich poučil, aby sviatosť prijímali na pamiatku Jeho tela a krvi a keď tak urobili, povedal im: „Bude to svedectvom Otcovi, že na mňa vždy pamätáte“ (3. Nefi 18:7). Potom im sľúbil: „Ak budete na mňa vždy pamätať, budete mať Ducha môjho, aby bol s vami“ (3. Nefi 18:7, 11).
Aké to úžasné požehnanie! Aký dôležitejší dar by sme mohli mať vo svete plnom výziev, nepokoja a pokušení, ktoré sa nás neustále snažia zviesť na nesprávnu cestu? Keď máme so sebou Ducha, môžeme „poznať pravdu ohľadom všetkých vecí“ (Moroni 10:5). Poskytne nám to moc a múdrosť žiť tak, ako by od nás chcel Pán, robiť správne rozhodnutia, verne slúžiť a stať sa takými, ako je On.
Čo môžete každý týždeň robiť, aby ste na Neho pamätali, keď sa zúčastňujete sviatosti? Čo môžete robiť, aby ste na Neho vždy pamätali – počas celého týždňa a celého svojho života?
Rád by som vás pozval, aby ste nad týmito otázkami premýšľali a zaviazali sa vždy pamätať na Spasiteľa. Budete žasnúť nad tým, ako to zmení váš život.
Poznámky –
1. Jeffrey R. Holland, „This Do in Remembrance of Me“, Ensign, november 1995, 68.
Pamätajme na Spasiteľa
Aby ste pomohli sebe a svojej rodine pamätať na Spasiteľa, zvážte, že si na lds.org/go/491214 preštudujete obsah lekcie z príručky Poď, nasleduj Ma s názvom „Ako môžem pomôcť druhým mať zmysluplnú skúsenosť so sviatosťou?“ Video „Always Remember Him“ na tejto stránke môžete použiť ako zdroj na rodinný domáci večer.
Moja skúsenosť so sviatosťou
Pokiaľ si pamätám, všetci mi vždy hovorili, aby som počas sviatosti myslel na Ježiša Krista. Keď som minulý december po prvýkrát roznášal sviatosť, naplnil ma pocit pokoja a svätosti. Cítil som, ako mi Duch hovorí, že pomáham druhým prísť ku Kristovi. Som vďačný, že mi Nebeský Otec dôveruje dosť na to, aby mi umožnil slúžiť Mu a pomáhať druhým.
Jacob R., 12 rokov, Idaho, USA
The Savior stressed these same points when He instituted the sacrament with His Apostles during the Passover in Jerusalem on the last night of His mortal ministry—the night He suffered for us in the Garden of Gethsemane before suffering again on the cross. For example, after giving them bread to eat, He said, “This is my body which is given for you: this do in remembrance of me” (Luke 22:19–20; see also Matthew 26:26–28).
During the Savior’s first day among the Nephites in the Americas, He also taught them the ordinance of the sacrament. Again, He instructed them to partake in remembrance of His body and blood and told them that as they did, “it shall be a testimony unto the Father that ye do always remember me” (3 Nephi 18:7). He then promised them, “If ye do always remember me ye shall have my Spirit to be with you” (3 Nephi 18:7, 11).
What a marvelous blessing! In a world filled with challenges and turmoil and temptations constantly trying to lead us astray, what more important gift could we have? By having the Spirit with us, we can “know the truth of all things” (Moroni 10:5). That will give us the power and wisdom to live the way the Lord would have us live, to make correct choices, to serve faithfully, and to become like Him.
As you participate in the sacrament each week, what can you do to remember him? What can you do to always remember Him—throughout the week and throughout your life?
May I invite you to ponder those questions and to make a commitment to always remember the Savior. You’ll be amazed at how it will change your life.
Footnotes
1. Jeffrey R. Holland, “This Do in Remembrance of Me,” Ensign, Nov. 1995, 68.
Remembering the Savior
To help you and your family remember the Savior, consider studying the Come, Follow Me lesson outline “How can I help others have a meaningful experience with the sacrament?” at lds.org/go/491214. The video on that page, “Always Remember Him,” can be used as a family home evening resource.
My Sacrament Experience
As long as I can remember, I was told to think about Jesus Christ during the sacrament. When I first passed the sacrament last December, a feeling of peace and holiness came over me. I felt the Spirit telling me I was helping others to come unto Christ. I am grateful Heavenly Father trusts me enough to allow me to serve Him and help others.
Jacob R., age 12, Idaho, USA