Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo dovoľujeme nepokrsteným deťom prijímať sviatosť? Je to len preto, aby sme sa vyhli nevyhnutnému nariekaniu a problémom, keď chcú kúsok chleba? Je to len preto, aby sa obrad ľahšie vysluhoval? Aby sa zachoval pokoj?
Nemyslím si. Verím, že na to existujú hlbšie dôvody. Verím tomu, lebo verím, že keď Ježiš Kristus hovorí „všetci“, myslí tým všetkých. A keď hovorí k zástupu, na nikoho nezabúda.
Keď vzkriesený Spasiteľ predstavoval sviatosť Svojmu ľudu na americkom kontinente, zdôraznil, že tento obrad má osobitý význam pre tých, ktorí boli pokrstení.1 No aj napriek tomu prikázal svojim učeníkom, aby sviatosť „dali zástupu“.2 Medzi tento zástup patrili aj „malé deti“.3
Keď dnes držitelia kňazstva vyslovujú modlitby sviatosti, prosia Nebeského Otca, aby požehnal a posvätil chlieb a vodu „dušiam všetkých tých, ktorí [ich] požívajú“.4 Všetkých. Každému človeku, ktorí prijíma sviatosť – vrátane každého malého dieťaťa.
Ak deti pri prijímaní chleba a vody prijímajú tieto znaky ako požehnanie pre svoje čisté dušičky, musí existovať spôsob, ako im pomôcť nájsť v tomto obrade zmysel.
S týmto vedomím sa obzerám späť na časy, keď boli moje deti malé. S manželkou sme sa dosť snažili, aby počas vysluhovania sviatosti vydržali byť potichu. Myslím, že vycítili, že tento obrad je pre nás dôležitý. Mohli sme však urobiť viac pre to, aby sme im pomohli pochopiť, že je dôležitý aj pre nich.
Čo sme mohli urobiť? Mohli sme si spomenúť, že malé deti sú schopné dodržiavať sľuby, ktoré sú v modlitbe sviatosti. Po svojom – jednoducho ale mocne – môžu pochopiť, čo znamená „vždy pamätať“ na Ježiša. Môžu sa zaviazať, že budú zachovávať „Jeho prikázania“. Môžu dokonca ukázať, že sú „ochotn[é] zobrať na seba“ Kristovo meno, s vedomím, že čoskoro, keď budú pokrstené a konfirmované, budú mať túto výsadu.5
Čo ale obnovovanie zmlúv? Cirkevní vedúci učia, že keď prijímame sviatosť, obnovujeme všetky zmluvy, ktoré sme s Pánom uzavreli.6 Malé deti nemajú zmluvy na obnovenie.
Tu sa znova zamýšľam nad tým, keď boli naše deti malé. Nemohli sme im pomôcť spomenúť si na svoje zmluvy, ale mohli sme im pomôcť hľadieť smerom vpred. Predstavujem si seba s malým synom alebo dcérou v nedeľné ráno:
„Keď budeš mať osem,“ hovorím (vo svojej predstave), „dáš sa pokrstiť a dostaneš dar Ducha Svätého. Uzatvoríš zmluvu. Zmluva, ktorú vtedy uzavrieš, bude rovnaká ako sľuby, ktoré dávaš teraz, keď prijímaš sviatosť.
Keď dnes pristúpim k sviatosti ja, obnovím svoju krstnú zmluvu, akoby som znovu dával tieto sľuby. Ty tam budeš so mnou, ale neobnovíš si zmluvu. Ešte si ju neuzatvoril. Namiesto toho si môžeš uzatvorenie zmluvy precvičiť. Vždy, keď prijímaš sviatosť, môžeš sa pripravovať na krst a konfirmáciu. Keď budeš mať osem, budeš tým pádom pripravený.“
Ak sa vám zdá nezvyčajné používať slovo „precvičiť“ práve takto, zamyslite sa nad týmto: Otec môže v úctivom prostredí pomôcť svojim deťom pripraviť sa na krst tým, že im ukáže, ako budú spoločne stáť vo vode, a zdieľať slová modlitby, ktorá sa pred krstom vyslovuje. V tomto prostredí obrad nevykoná. Dá sa ale povedať, že pomáha deťom „precvičiť“ si to. Takto sa nebudú obávať toho, čo sa bude diať, keď vstúpia do vôd krstu. Verím tomu, že aj mamy a otcovia môžu deťom pomáhať pri precvičovaní uzatvárania a dodržiavania krstnej zmluvy. Každé zhromaždenie sviatosti môže byť pre malé deti pri prijímaní znakov Spasiteľovho uzmierenia posvätným „precvičením si“ niečoho, čo sa odohrá v budúcnosti.
Vrátim sa teda k mojej pôvodnej otázke. Prečo dovoľujeme nepokrsteným deťom prijímať sviatosť? Je to len preto, aby sme „zachovali pokoj“? Samozrejme, že nie. Našim malým deťom pomáhame prijímať sviatosť, aby si mohli pripomenúť svojho Spasiteľa a zachovávať Jeho pokoj – pokoj, ktorý sa nepodobá ničomu, čo môže ponúknuť svet.7 Pomáhame im pripraviť sa na to, aby tento pokoj prijímali v budúcnosti vo väčšej a väčšej hojnosti, keď budú uzatvárať a dodržiavať zmluvy s Ním.
Poznámky pod čiarou
1. Pozri 3. Nefi 18:5, 11.
2. 3. Nefi 18:4; zvýraznenie pridané.
3. Pozri 3. Nefi 17:21 – 25; 18:1 – 4.
4. Náuka a zmluvy 20:77, 79; zvýraznenie pridané.
5. Náuka a zmluvy 20:77.
6. Pozri L. Tom Perry, „As Now We Take the Sacrament“, Ensign, máj 2006, 41.
7. Pozri Ján 14:27.