Organizátori Medzináboženského fóra G20 (ktoré sa konalo v Taliansku 12. – 14. septembra) pozvali vedúcich Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní na diskusiu o náboženskej slobode a jej vplyve na menšinové náboženstvá.
A starší Ronald A. Rasband z Kvóra dvanástich apoštolov tak urobil. Apoštol vo svojom príhovore 13. septembra pred svetovými náboženskými lídrami na zasadnutí fóra o náboženskej slobode a menšinových náboženstvách prehovoril o počiatkoch Cirkvi – ktorá bola tiež kedysi menšinovou. Od skromného začiatku v 19. storočí v štáte New York a turbulentných časov v Ohiu, Missouri a Illinois je Cirkev v súčasnosti celosvetovou vierou s takmer 17 miliónmi členov.
„Keď má náboženstvo slobodu rozkvetu, veriaci všade navôkol vykonávajú jednoduché a niekedy hrdinské skutky služby,“ povedal starší Rasband. „Stojíme bok po boku v službe s mnohými z vás.“
Apoštol načrtol službu, ktorú Cirkev vykonávala spolu s druhými počas pandémie COVID-19. Len v roku 2021, povedal, to zahŕňa príspevky na COVAX, ktoré zabezpečili takmer 1,5 miliardy vakcín proti COVID-19, 26 miliónov jedál podaných hladujúcim a 294 projektov služieb pre utečencov v 50 krajinách.
„Dúfam, že univerzálna dobrota inšpirovaná tradíciami viery bude ctená a obdivovaná,“ povedal na fóre starší Rasband. „Ľudia po celom svete sú požehnaní, keď pozdvihujeme a povzbudzujeme druhých prostredníctvom pomoci na záchranu života. Buďme vďační za príležitosť, že môžeme niečo zmeniť. Týmito spôsobmi napĺňame a rozširujeme pravdu [že] ‚Boh miluje všetky Svoje deti v každom národe sveta‘ – dokonca aj tie najmenšie z menšín medzi nami.“
Neskôr v ten deň po svojom príhovore sa starší Rasband stretol s Jeho Svätosťou ekumenickým patriarchom Bartolomejom z gréko-ortodoxnej cirkvi. Jedná sa o vôbec prvé stretnutie apoštola z Cirkvi Ježiša Krista s gréko-ortodoxným vodcom.
„Bolo to nádherné stretnutie,“ povedal starší Rasband. „Jeho Svätosť vyjadrila túžbu mať dobrý vzťah medzi našimi dvoma náboženstvami a dúfa, že v budúcnosti bude oveľa viac príležitostí na výmenu a angažovanosť.“
Starší Rasband a tí, ktorí boli s ním (starší Jack N. Gerard zo sedemdesiatnikov a sestra Sharon Eubanková, prvá radkyňa v generálnom predsedníctve Združenia pomoci), sa počas trojdňového fóra stretli s mnohými ďalšími predstaviteľmi náboženstiev a verejného života z rôznych krajín. Prečítajte si viac o niektorých z týchto stretnutí nižšie.
Náboženská sloboda a dôležitosť vzťahov
Starší Rasband sa vo svojom príhovore na fóre podelil o dve učenia Josepha Smitha, ktoré zdôrazňujú kľúčovú úlohu náboženskej slobody v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
Prvý, kanonizovaný v cirkevných Článkoch viery, hovorí: „Domáhame sa výsady uctievať Všemohúceho Boha podľa príkazov svojho vlastného svedomia a umožňujeme všetkým ľuďom rovnakú výsadu, nech uctievajú akokoľvek, kdekoľvek alebo čokoľvek si vyvolia.“
Druhým je poznámka, ktorú prorok vyslovil v roku 1843:
„Ak sa preukázalo, že som ochotný zomrieť za [Svätého neskorších dní], trúfam si pred nebesami prehlásiť, že som práve tak pripravený zomrieť pri obrane práv presbyteriána, baptistu alebo dobrého človeka akéhokoľvek iného vyznania; lebo tá istá zásada, ktorá by pošliapala práva Svätých, by pošliapala práva rímskych katolíkov alebo členov akéhokoľvek iného vierovyznania, ktoré by mohlo byť neobľúbené a príliš slabé na to, aby sa brániloé. Je to láska k slobode, ktorá inšpiruje moju dušu – občianskej a náboženskej slobode pre celé ľudstvo.“
„Náboženská sloboda je braná veľmi vážne, dokonca aj v najvyšších radách Pánovej Cirkvi,“ povedal starší Rasband v rozhovore pre Newsroom. „Teraz môžeme byť viac ako jediným hlasom a katolíci viac ako jediným hlasom, a gréko-ortodoxní môžu byť viac ako jediným hlasom. A namiesto toho, aby sme boli sólistami v rôznych častiach sveta, môžeme byť zborom a rozdiely v našich zásadách môžeme odložiť bokom. A máme rozdiely, samozrejme. Ale sú tu niektoré veci, na ktorých sa úplne zhodneme, a práve na tie sa zameriame spoločne s ostatnými.“
Zasadanie, na ktorom starší Rasband vystúpil, sa dotklo ďalších tém ohľadom náboženských menšín, vrátane potreby chrániť ich pred prejavmi nenávisti a intoleranciou.
Starší Gerard pre cirkevné médiá povedal, že rozvíjanie vzťahov s druhými ľuďmi je kľúčové pre vytváranie úrodnej pôdy pre vzájomný rešpekt.
„Vzťahy vedú k skutočnému porozumeniu,“ povedal starší Gerard. „Musíme sa povzniesť nad polarizáciu, ktorú v dnešnom svete vidíme. A musíme viesť tak, aby sme svojim členom pripomenuli, aby po celom svete príkladom demonštrovali, že v tradíciách našej viery bol samotný Spasiteľ veľkým uzdravovateľom. Zjednotil nás a povzbudil druhých, aby sa navzájom neposudzovali, ale aby sme boli pokojní, aby sme správali k všetkým rovnakým spôsobom, akým by sme chceli aby sa oni správali k nám. Môžeme sa stretnúť a povzniesť sa nad niečo z [toho, čo je] dovolené v moderných technológiách, a ocitnúť sa na lepšom mieste, pretože sme skutočne uzdravili srdcia a duše celého ľudstva bez ohľadu na ich tradičnú vieru alebo žiadnu tradičnú vieru.“
Starší Rasband povedal, že je optimistický v otázke budúcnosti ľudstva, pretože „uzdravenie môže nastať, ak sa ľudia pokoria a priblížia sa [k Bohu]. Boh Otec je Otcom nás všetkých a Ježiš Kristus, Jeho Syn, je ten, za ktorého Ho považujeme“.
Medzináboženské fórum G20, ktorého súčasťou bol tento rok aj príhovor pápeža Františka a ďalších z celého sveta, je každoročné podujatie, ktoré sa koná pred väčším Summitom G20. Tento rok sa tento väčší summit bude konať 30. – 31. októbra v Ríme. Skupina G20 zahŕňa krajiny, ktoré tvoria 20 hlavných svetových ekonomík.
Ako charita Latter-day Saint Charities rieši hlad a podvýživu
Sestra Eubankavá, ktorá je zároveň prezidentkou charity Latter-day Saint Charities, hovorila v utorok 14. septembra o vplyve hladu a podvýživy na chudobu detí.
Svetový hlad od roku 2014 vzrástol, povedala, a COVID-19 problém ešte zhoršil. V roku 2019 trpelo 135 miliónov ľudí akútnym hladom. Povedala, že dnes sa tento počet zvýšil na 272 miliónov – pričom ďalších 9,3 milióna detí pravdepodobne do roku 2022 zažije zmenšenie svalovej hmoty.
Charita Latter-day Saint Charities a mnohé ďalšie organizácie môžu distribuovať jedlo tým, ktorí to potrebujú. Sestra Eubanková povedala, že dôležitejšie je zamerať zdroje na rozvoj výroby potravín.
„Zmeniť kultúru okolo výroby potravín, stravy, výživy a poľnohospodárstva je oveľa komplexnejšie úsilie,“ povedala. „Zmenu je možné nakoniec dosiahnuť iba osobnými vzťahmi dôvery. … Staré prístupy nie vždy fungujú. Rovnako ako extrémne počasie, krízy sú stále väčšie, dlhšie a je ich možné riešiť iba spoločne.“
Poznamenala, že Cirkev investovala finančné prostriedky do Svetového potravinového programu (WFP) na distribúciu kritických zásob počas pandémie.
„[WFP má] tri globálne centrá, päť regionálnych centier. A cez tieto uzly len za posledných niekoľko mesiacov prešlo 45 000 ton zdravotníckeho materiálu a potravín,“ uviedla sestra Eubanková. „Je to zásadné, pretože dodávateľské reťazce boli v dôsledku pandémie globálne narušené v takej miere, akú sme nikdy predtým nevideli. [Táto] sieť je otvorená na využitie mnohým humanitárnym organizáciám. Zvyšuje efektivitu, znižuje duplikáciu, urýchľuje čas odozvy a zameriava sa na nákup na miestnej úrovni, čo buduje komunity.“
Sestra Eubanková uviedla, že charita Latter-day Saint Charities spolupracovala aj s Medzinárodnými rozvojovými spoločnosťami (iDE), aby pomohli ženám stať sa lídrami v oblasti poľnohospodárstva. Ženy sú prepojené s farmárkami s cenovo dostupnými dodávateľmi osiva a stabilnými trhmi, aby si mohli vylepšiť svoje záhrady a zvýšiť svoj príjem. Keď vypukla pandémia, úradníci zambijského ministerstva zdravotníctva vyškolili ženy v tom, ako šíriť informovanosť medzi svojimi farmárskymi klientmi ohľadom COVID-19 a ako zabrániť jeho šíreniu.
Okrem toho charita Latter-day Saint Charities začala podporovať komunitné akčné rady v niektorých oblastiach, kde je podvýživa najrozšírenejšia. Napríklad vo Francúzsku a na Filipínach majú tieto rady úspech tým, že sa s rodičmi delia o jednoduché hodiny o zdraví a výžive vhodné pre danú lokalitu, povedala sestra Eubanková. Pomáhajú tiež rodinám vysádzať záhrady alebo chovať malé zvieratá na doplnenie výživy.
„Rodiny sa stávajú odolnejšími vďaka vedomostiam,“ povedala sestra Eubanková. „Ide väčšinou o intervencie, ktoré nestoja veľa, s nenáročnými technológiami, ktoré majú obrovský prínos.“
Priateľstvo s vedúcimi náboženskými predstaviteľmi
Okrem stretnutia s Jeho Svätosťou ekumenickým patriarchom Bartolomejom sa starší Rasband, starší Gerard a sestra Eubanková počas fóra stretli s mnohými náboženskými predstaviteľmi z iných krajín.
V sobotu sa stretli s Haji Allahshukur Hummat Pashazadom, šejkom ul-Islam a veľkým muftím Kaukazu.
„Bola to ohromná príležitosť stretnúť sa a na ich žiadosť nájsť nových priateľov,“ povedal starší Rasband. „Máme členov Cirkvi, ktorí žijú v ich krajine. Ich prvý dnešný komentár [na fóre G20] bol pozvaním pre vedúcich našej Cirkvi, aby prišli do ich hlavného mesta a navštívili prezidenta a náboženských vodcov.“
Pozvánky na návštevu boli vzájomné, dodal starší Rasband. Poznamenal, že niektorí azerbajdžanskí vodcovia už navštívili Salt Lake City a odchádzali s priaznivými dojmami.
V nedeľu sa predstavitelia Cirkvi stretli so sudánskym ministrom pre náboženské záležitosti Nasrom Eddinom Mofarihom.
Minister Mofarih nie je pre Cirkev neznámy. V máji 2021 navštívil prezidenta Cirkvi Russella M. Nelsona na Temple Square. A v marci 2020 ho v Sudáne navštívil starší David A. Bednar z Kvóra dvanástich apoštolov.
Minister Mofarih uviedol, že charita Latter-day Saint Charities a sudánska vláda spolupracujú na niekoľkých humanitárnych projektoch. Patria sem strediská dialýzy obličiek, iniciatívy ohľadom invalidných vozíkov, neonatálnej starostlivosti a projektov sebestačnosti, ktoré pomáhajú študentom získať vzdelanie prostredníctvom Univerzity Brighama Younga.
„Medzi islamom a Cirkvou Ježiša Krista je veľa veľkých podobností, pokiaľ ide o ich hlbokú vieru v Boha a dôležitosť rodiny v cirkvi,“ povedal minister Mofarih. „Dištancujú sa od nemorálnych činov a vyzývajú ľudí, aby boli úprimní a humánni. A k tomu nás islam vyzýva. [Toto] sú veľké hodnoty, s ktorými prišli poslovia a proroci. Ciele sú rovnaké.“
Cirkevní predstavitelia tiež viedli plodné rozhovory s katolíckym pomocným biskupom z Bagdadu, biskupom Robertom Jarjisom; a Tiguhanom Tagay Tadeleom, generálnym tajomníkom Medzináboženskej rady Etiópie; a jeho zástupcom Messaudom Ademom.
Na stretnutí s etiópskou delegáciou témy diskusie zahŕňali spôsoby, akými môže Cirkev naďalej poskytovať núdzovú podporu Etiópii. Cirkev má s krajinou zvláštne prepojenie: 27. januára 1985 sa Svätí neskorších dní na celom svete postili a vyzbierali finančné prostriedky na pomoc obetiam hladomoru v Etiópii. To znamenalo začiatok toho, čo je teraz známe ako charita Latter-day Saint Charities.
„Toto sú skutoční priatelia,“ povedal starší Gerard o etiópskej delegácii. „Celkom dobre nás poznali, rovnako ako ostatní. Veľmi pekne hovoria o Cirkvi. … Pozývajú nás, aby sme prišli do ich krajiny, aby sme pokračovali v práci nielen na humanitárnom úsilí, ktoré tam vyvíjame, ale aj v budovaní skutočného vzťahu dôvery a vzájomného porozumenia.“