Viera diakona

Viera diakona

Posolstvo územného predsedníctva

DE-FEO-Massimo_200x250.jpg

Starší Massimo De Feo, Taliansko
Územný sedemdesiatnik


Stále si dobre pamätám, keď som mal 12 rokov a prezident pobočky ma v nedeľu ráno zavolal do svojej kancelárie a povedal mi, že Pán si praje, aby som bol vysvätený za diakona.  Pamätám si ten pocit, keď som premýšľal nad tým, že obdržím kňazstvo a stanem sa tak oficiálnym zástupcom Pána, oprávneným konať v Jeho mene. Bol to taký silný pocit, že som cítil, že Pán skutočne hovorí skrze prezidenta pobočky.  Pamätám si, že som veril, že počujem hlas Pánov ako mi nežne hovorí: „Toto je vôľa Pána, a On sa s tebou rozpráva …“ Tento silný pocit navždy zmenil moje srdce. 

Počas oného pohovoru mi prezident vysvetlil, že mojou najdôležitejšou povinnosťou bude roznášať v nedeľu sviatosť, čiže pomáhať Pánovi s tým najposvätnejším obradom.  Cítil som veľkú zodpovednosť, ktorú na mňa vložil samotný Pán.  Potom, keď prezident pobočky položil ruky na moju hlavu, aby ma vysvätil za diakona, cítil som veľkú radosť a právomoc konať v tej najdôležitejšej veci pre Pána a pre mňa.

Stále si pamätám, ako som sa každú nedeľu ráno, keď som kráčal na zhromaždenie, modlil za to, aby som bol povolaný roznášať sviatosť, a tak bol schopný naplniť to, o čo ma požiadal samotný Pán, a to pomáhať mu v tej najdôležitejšej veci pre Neho i pre mňa.  Kedykoľvek som potom počul svoje meno medzi ostatnými, ktorí mali roznášať sviatosť, pomyslel som si: „Pán opäť túto nedeľu zodpovedal moju modlitbu.“  Príliš na tom nezáležalo, že každú nedeľu boli touto zodpovednosťou poverení iba dvaja alebo traja diakoni, vždy tí istí.  Mne na tom vôbec nezáležalo.  Pre mňa to nemalo nič dočinenia s počtom alebo ľudskou logikou, pre mňa to vždy bola záležitosť Ducha.  Vedel, že to je Pán, ktorý ma povoláva, a vždy to pre mňa bola odpoveď na modlitbu, ktorú som prednášal, keď som kráčal na zhromaždenie.  Pevne som veril tomu, že On ma potreboval, a vôbec som si neuvedomoval, že som to vlastne ja, kto v skutočnosti potrebuje Jeho. 

Keď premýšľam nad týmito spomienkami, naučil som sa tri zásady duchovnej sebestačnosti.

Tou prvou je to, že keď sa aktívne podieľame na sviatosti – či už ju prijímame alebo roznášame – a činíme tak z úprimného srdca a so skutočným zámerom, môžeme vo svojom živote pocítiť skutočnú moc, ktoré sa dotkne nášho srdca a otvorí našu myseľ a umožní nám duchovne rásť.  Táto jedinečná moc je spojená s obradmi evanjelia, ako učil Spasiteľ: A preto, v obradoch jeho sa prejavuje moc božskosti.(1)

A preto, v obradoch jeho sa prejavuje moc božskosti.(1)

Vždy, keď sa podieľame na obradoch evanjelia, ako sú sviatosť alebo chrámové obrady, môžeme cítiť vo svojom živote moc božskosti, skutočnú moc, ktorá obnovuje nášho ducha, mení naše srdce, posilňuje našu vieru a pomáha nám stať sa duchovne sebestačnými.  Prezident Uchtdorf povedal: „Život podľa základných zásad evanjelia prinesie do životov Svätých neskorších dní moc, silu a duchovnú sebestačnosť.“(2)

„Život podľa základných zásad evanjelia prinesie do životov Svätých neskorších dní moc, silu a duchovnú sebestačnosť.“(2)

Základné zásady evanjelia sú tesne spojené s obradmi, a vždy, keď sa na nich podieľame, obdržíme viac moci a staneme sa duchovne sebestačnejšími.

Druhá zásada, ktorú som sa naučil je, že služba Pánovi, ako tá, ktorú som poskytol ako mladý diakon, nás posilňuje vždy, keď odpovieme na Jeho volanie.  Inými slovami, čím viac dáme Pánovi, tým viac sily a moci od Neho dostaneme, alebo inými slovami, čím viac slúžime, tým viac sa stávame duchovne sebestačnejšími.

Nakoniec som sa naučil, že viera v Ježiša Krista je prvou zásadou moci. On povedal: Priblížte sa ku mne a Ja sa priblížim k vám. (3)   

Priblížte sa ku mne a Ja sa priblížim k vám. (3)

Viera mladého diakona, ktorý sa modlil cestou na zhromaždenie, aby mohol činiť sú najdôležitejšiu vec, o ktorú ho Pán požiadal, odvtedy obrovsky vzrástla. Čím viac sa k Nemu približujem, tým viac sa On približuje ku mne, a vždy mi pomáha, aby som bol duchovne sebestačný.  Za toto budem Pánovi naveky vďačný.

(1) Pozri NaZ 84:20.
(2) Dieter F. Uchtdorf, „Christlike Attributes – the Wind beneath Our Wings“, Liahona, november 2005.
(3) Pozri NaZ 88:63.

(1) Pozri NaZ 84:20.
(2) Dieter F. Uchtdorf, „Christlike Attributes – the Wind beneath Our Wings“, Liahona, november 2005.
Pozri NaZ 88:63.