Keď sa na nášho Spasiteľa Ježiša Krista zameriame viac a lepším spôsobom, náš život bude naplnený vplyvom Ducha Svätého. Stane sa to vtedy, keď si nájdeme čas na štúdium Jeho života, oboznámime sa s Jeho náukou a skutočne budeme robiť to, čo robil On, a to tak, že si počas svojho života vybudujeme vlastnosti podobné tým Kristovým.
Existuje viacero príbehov a rozličných opisov udalosti, počas ktorej dostal zástup chlieb a ryby, a ľudia boli nasýtení. Tento príbeh sa mi obzvlášť páči tak, ako je opísaný v Evanjeliu podľa Jána, v kapitole 6:5 – 14. Bolo tam viac ako 5 000 ľudí, a Spasiteľ dostal 5 jačmenných chlebov a 2 rybičky. Poďakoval sa za to, čo mali, požehnal jedlo a Jeho učeníci ho dali každému a „nasýtili sa“ (1). Ján bol jediným spomedzi štyroch rôznych autorov, ktorí túto udalosť opísali, od ktorého sa dozvedáme, že Spasiteľ ďakoval (2) za to, čo mali, hoci toho pre zástup nemali veľa. Mal len 5 jačmenných chlebov a 2 rybičky, ale stalo sa to dostatočným množstvom na to, aby sa všetci z nich nasýtili.
Podľa mňa to je úžasným príkladom toho, čo sa v našich životoch môže stať, keď sme vďační, keď vzdávame vďaku za to, čo máme. Možno toho nemáme veľa, ale keď sme vďační za to, čo máme, bude to postačovať a bude toho dosť pre naše potreby. Vďačnosť je úžasnou a základnou vlastnosťou, ktorú má Kristus, ktorú musíme rozvíjať, aby sme mali v živote viac radosti a aby sme častejšie videli ruku Pána.
Prezident Nelson učil nasledujúcu vec, keď hovoril o uzdravujúcej moci vďačnosti:
„Všetci môžeme vzdať vďaku za krásy zeme a majestátnosť nebies, ktoré nám naznačujú, aká rozľahlá je večnosť.
Môžeme vzdávať vďaku za dar života, za naše úžasné telá a mysle, ktoré nám dovoľujú rásť a učiť sa.
Môžeme vzdávať vďaku za umenie, literatúru a hudbu, ktoré vyživujú našu dušu.
Môžeme vzdávať vďaku, že môžeme činiť pokánie, začať odznova, urobiť nápravu a budovať si charakter.
Môžeme vzdávať vďaku za svoju rodinu, priateľov a tých, ktorých milujeme.
Môžeme vzdávať vďaku za to, že si môžeme pomáhať, s láskou sa starať jeden o druhého a navzájom si slúžiť. Toto robí život oveľa zmysluplnejším.
Môžeme vzdávať vďaku aj za naše skúšky, z ktorých sa naučíme veci, ktoré by sme inak nevedeli.
A čo je najdôležitejšie, môžeme vzdávať vďaku Bohu, Otcovi našich duchov, vďaka čomu sme všetci bratia a sestry – sme jedna veľká celosvetová rodina.“(3)
Naozaj verím, že Pán miluje vďačných ľudí, a že budeme ešte viac požehnaní tým, čo potrebujeme, lebo sme vďační, pretože poznáme a uznávame zdroj všetkých požehnaní, ktoré máme.
Na záver chcem uviesť slová Almove, keď učil svoj ľud: „A prikázal im, že majú dodržiavať deň sabatu a svätiť ho, a tiež že majú každý deň vzdávať vďaky Pánovi, svojmu Bohu.”(4) Sme pozvaní, aby sme vzdávali vďaku Pánovi individuálne a ako rodiny. Naše životy sa zmenia, keď sa každý deň zameriame na požehnania, ktoré dostávame od Pána, keď v našich životoch uvidíme Jeho ruku a keď za ne vyjadríme vďaku v našich modlitbách na sklonku každého dňa. Kniha Mormonova je plná mnohých svedectiev o tom, že vďační ľudia majú radosť.
Som vďačný za nášho milujúceho Nebeského Otca a Jeho Syna, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista, a za vedenie a usmernenie od Ducha Svätého, a svedčím o tom, že Oni sú skutoční.
3. „Uzdravujúca moc vďačnosti“, videoposolstvo zdieľané na sociálnych sieťach v novembri 2020.