5. jún je Svetovým dňom životného prostredia – celosvetovou iniciatívou, ktorá má za cieľ podporovať dialóg a riešenia problémov v oblasti ekológie. Príroda má v mnohých rôznych náboženstvách hlboký význam a často slúži ako posvätný symbol viery. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, v súlade s kresťanským pohľadom na prírodu, povzbudzuje svojich členov, aby vnímali svet prírody ako prejav vďaky a uctievania. Zosnulý apoštol starší M. Russell Ballard zdôraznil dôležitosť toho, aby sme sa zaujímali o prírodu, keď vyhlásil: „Aby sme skutočne uctievali Stvoriteľa, musíme si ctiť Jeho stvorenie. Musíme si naplánovať, že si vyhradíme čas na pozorovanie nádher prírody.“ Vo svete pohltenom zaneprázdnenosťou radí starší Ballard členom Cirkvi, aby sa „zastavili a ovoňali ruže“, čo vedie k opätovnému spojeniu s Bohom, druhými a sebou samým.
Osobná vnímavosť
V Biblii nás Boh vyzýva: „Upokojte sa a vedzte, že ja som Boh.“ V dnešnej uponáhľanej spoločnosti je dosiahnutie takéhoto pokoja náročné, najmä pre mladšie generácie. Pandémia COVID-19 však mnohých prinútila k izolácii, čím nám poskytla osobný nový začiatok a naučila nás, aké je hodnotné, keď sme prítomní a vnímaví. Jedna čoraz obľúbenejšia metóda praktikovania vnímavosti je tráviť viac času v prírode. Je vedecky potvrdené, že čas strávený v životnom prostredí zlepšuje duševné zdravie a podporuje pozitívne myslenie, a nielenže napomáha pokoju, ale tiež podporuje psychologické zdravie. Príroda v nás vyvoláva sebareflexiu a mnohých núti pozrieť sa hlboko do seba, aby sme získali osobné poznanie a vnútorný pokoj.
Most k tomu, čo je božské
Bývalý prezident Cirkvi John Taylor poznamenal: „Či už sa pozeráte na vtáky, zvieratá alebo ľudí, vidíte niečo nesmierne nádherné a harmonické, hodné zamyslieť sa nad tým, že existuje Boh.“ Vo svete, ktorý je čoraz viac sekulárny, je myšlienka Božej existencie často prehliadaná. Keď sa však človek ponorí do prírody, často sa tým podnietia hlbšie existenčné otázky. Starší Stephen L. Richards, ďalší zosnulý apoštol Cirkvi, prirovnal krásu k „čistému uctievaniu“ a povedal, že „ak nejaká racionálna bytosť kedy premýšľala nad predstavou Boha, teda ako osobnej bytosti, tak to bolo určite v prostredí krásy a nesmiernej pôvabnosti“. Svätí neskorších dní sa často stretávajú s tým, čo je božské, v prírode, o čom svedčí aj znovuzriadenie Cirkvi, ktoré sa začalo v lesíku, kde Joseph Smith ml. videl Boha a Ježiša Krista. Príroda slúži ako spojenie s tým, čo je božské a nabáda ľudí, aby vyhľadávali duchovné skúsenosti.
Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, v súlade s tradíciami mnohých ďalších náboženstiev, sú povolaní, aby boli správcami zeme a vnímali prírodu ako most k Bohu. Ľudia sa pomocou prírody učia „upokojiť“ a zisťujú, že Boh môže byť bližšie, ako si predtým mysleli.