BBC sa zmienila o „rekordných zrážkach v Nemecku a Belgicku“. Kancelárka Angela Merkelová poznamenala, že nemčina sotva pozná slová na opísanie spúšte, ktorú videla. Tisíce dobrovoľníkov sa ponáhľali do oblastí postihnutých katastrofálnymi záplavami v Európe. Medzi pomocníkmi pri upratovaní a poskytovaní pomoci boli misionári a členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.
„Došlo k vyliatiu láskavosti, lásky a jednoty. Strach sa stretol s odvahou, zúfalstvo s nádejou,“ povedal Starší Erich W. Kopischke, prvý radca v predsedníctve územia Európa. „V Cirkvi sme hlboko vďační všetkým, ktorí obetovali zo svojho času a zdrojov, aby pomohli tým, ktorí sú v núdzi. Naše srdcia sa napĺňajú pokorou a radosťou, keď vidíme našich misionárov a členov slúžiť spolu so susedmi, priateľmi a úplne cudzími ľuďmi,“ dodal.
Ulice neexistujú, domy sú zničené
„V tejto katastrofálnej situácii poslala Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní na pomoc misionárov,“ vysvetlil Manfred Gerlach, jeden z niekoľkých miestnych členov, ktorý bol poverený, aby viedol záchranárske úsilie. Mladé ženy a muži, ktorí slúžia v nemeckej misii Frankfurt, prerušili svoj bežný program učenia a starania sa o duchovné potreby ľudí, aby sa pridali a pomohli v zóne katastrofy.
Jednou z týchto mladých misionárov bola sestra Maggie Maceová z mesta Lynchburg v americkom štáte Virgínia. „Predstavte si toto: prídete na parkovisko továrne so siedmimi ďalšími misionármi. Vystúpite a uvidíte okolo seba stovky ľudí v zablatených montérkach a v nafukovacích člnoch,“ spomínala si. „Vidíte, že mesto je zničené. Ulice neexistujú, domy sú zničené a tam, kde kedysi bola ulica, sa nachádzajú hory zablatených vecí.“
Starší Jeffrey Hilton a sestra Karen Hiltonová sú manželským párom na dôchodku, ktorí slúžia ako dobrovoľníci v Komunikačnom oddelení Cirkvi vo Frankfurte nad Mohanom. Cestovali do nemeckého mesta Bad Neuenahr-Ahrweiler, aby pomohli. „Miestna zmrzlináreň bola vyhladená so zemou, keď prednou časťou jej budovy preleteli čírou silou vody nie jedno, ale až dve autá,“ poznamenal starší Hilton.
Zjednotení v túžbe pomôcť druhým
Starší Hilton dodal na záver: „Dobrovoľníkov zjednotil medzinárodný jazyk lásky a služby. Nezáležalo na tom, odkiaľ pochádzajú či akým dialektom hovoria. Boli sme tam všetci z rovnakého dôvodu.“
Starší Knighten Cole Worthington, mladý misionár z amerického štátu Utah, povedal, že bolo úchvatné vidieť ľudí, ktorí prišli z celého Nemecka, aby pomáhali a slúžili tým v núdzi. Pri spätnom pohľade na jeho vlastnú skúsenosť dobrovoľníka si zaspomínal: „Mnohé skúsenosti z tohto týždňa mi ukázali, že keď ľudia prídu o úplne všetko, spoja sa s pokorným srdcom a krok za krokom jeden druhého nesú.“
„Anjeli na ceste“
Doteraz misionári a členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní poskytli približne viac ako 12 000 dobrovoľníckych hodín pri službe obetiam záplav iba v samotnom Nemecku.
Keďže mnohí z nich nosia pestré žlté vesty s nápisom „Pomáhajúce ruky“, sú ľahko rozpoznateľní. Miestni ľudia z mesta Bad Neuenahr-Ahrweiler začali misionárov po niekoľkých dňoch volať „Engel unterwegs“ („anjeli na ceste“).
Cirkevní dobrovoľníci pracovali s miestnymi vedúcimi a reagovali na potreby jednotlivcov, rodín a spoločností. „Za chvíľu som sa ocitol v reštaurácii, kde som pomáhal lopatou vynášať blato, trosky a zašpinené zásoby zo suterénu,“ povedal starší Jacob Reed. „Pôvodne som si myslel, že tam pôjdeme, pomôžeme až do konca – možno tri či štyri hodinky – a potom si zájdeme na obed a presunieme sa do iného domu. Veľmi som sa mýlil. Z domu som na ulicu vynášal vedro po vedre a len som to všetko sypal na ulicu. Zdalo sa, že to nikdy neskončí.“
Starší Kopischke tiež strávil deň ako dobrovoľník v krízovom regióne v Nemecku po boku svojej manželky Christiane, rodiny, misionárov a tiež členov iných vierovyznaní a organizácií. Pomáhali vyčistiť katolícku škôlku.
„Napriek veľmi ťažkej a vyčerpávajúcej práci a zničeného prostredia tam bola veľmi pozitívna, veselá atmosféra. Pomocníci neboli nešťastní a nesťažovali sa na okolnosti, ale zdalo sa, že ich veľmi bavilo robiť to, čo robili,“ povedala Christiane Kopischková.
Členovia a misionári vo Švajčiarsku tiež pomáhali ľuďom postihnutým záplavami.
Svätí neskorších dní z Luxemburska darovali tašky s oblečením miestnej dánskej protestantskej cirkvi. Cirkev tiež kontaktovala členov v postihnutých oblastiach a poskytla pumpy, jedlo, podporu a starostlivosť o deti tým, ktorých postihli záplavy.
Týždeň po záplavách sa okolo 80 členov Cirkvi z Belgicka a Holandska spolu s misionármi z misie Belgicko/Holandsko zhromaždilo na predmestí mesta Liège v Belgicku. Dobrovoľníci dostali po príchode úlohy ohľadom toho, kde a ako majú pomôcť. Takmer každého z cirkevnej skupiny požiadali o pomoc vo valónskej obci Trooz pri rieke Vesdre. Počas záplav tam hladina vody stúpla o sedem metrov nad normál. Mnohí obyvatelia prišli o všetko a kvôli škodám sa nebudú môcť do svojich domovov vrátiť po dobu niekoľkých mesiacov. Odvtedy sa misionári vracajú do oblasti Liège každý týždeň, aby poskytovali pomoc.
Daryl A. Watson, prezident cirkevnej misie Belgicko/Holandsko, povedal, že pomocné úsilie mu hlboko pripomína vyhlásenie z Knihy Mormonovej:Ďalšieho svedecta o Ježišovi Kristovi: „Keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho.“ (Mosiáš 2:17)
Pomoc tiež poskytli misionári z francúzskej misie Paríž. Starší Olivier Seube a sestra Bernadette Seubová prišli do Liège len týždeň po záplavách. Okamžite začali organizovať projekty služby na vyčistenie trosiek z domov a záhrad. Na pomoc sa k nim pripojili misionári z Belgicka, Luxemburska a východného Francúzska a tiež miestni členovia z Belgicka a Francúzska. Na dosiahnutie svojich úloh Seubovci komunikovali a pracovali s vládnymi agentúrami a neziskovými organizáciami. Teraz sú v procese plánovania charitatívneho koncertu v prospech postihnutých.
Jedna skupina misionárok mala trochu času medzi dvoma projektami, a tak sa rozhodli pomodliť a požiadať Boha, aby ich viedol k niekomu, kto potrebuje pomoc. Dostali nabádanie, aby išli po konkrétnej ulici, kde Martine Durtková otvorila dvere. Misionárky ju oslovili a ona povedala, že by veľmi potrebovala pomoc vyčistiť jej záhradu za domom, ktorá bola pokrytá špinou a troskami.
Celé popoludnie jej pomáhali a poslali jej fotku, ktorú urobili. „Ahojte, moje sestry. Vaša prítomnosť, vaša láskavosť, vaša pomoc, vaše úsmevy a vaša dobrotivosť mi dodali silu a krídla. Dotkli ste sa mojej duše. Ďakujem vám za fotku, všetci sme to spolu úžasne zvládli. Ďakujem vám z celého srdca,“ bola jej odpoveď.