Starší Ulisses Soares a jeho manželka Rosana sa tento týždeň vrátili do Portugalska po prvý krát, odkedy tam pred dvadsiatimi rokmi viedli Portugalskú misiu Porto. Ich štvordenná návšteva im umožnila zaspomínať si, inšpirovane slúžiť 45 000 Svätým neskorších dní a prehĺbiť si vzájomné prepojenie ku krajine svojich predkov.
Starší Soares, ktorý pochádza z Brazílie povedal: „Vždy som sníval o tom, že sa sem vrátim a že budem mať ten istý pocit, aký som mal, keď som bol misijný prezident. Ale dnes to cítim ešte silnejšie. Keď vidím jednotu, ktorá sa vytvorila medzi členmi Cirkvi a medzi vedúcimi Cirkvi, (cítim) niečo, čo neviem opísať.“
Sestra Soaresová dodala: „Cítim sa ako doma. Je úžasné byť späť, lebo v mojich žilách prúdi portugalská krv.“
Starší Soares a sestra Soaresová sa na misiu vydali v roku 2000. Ich tri deti boli vo veku 13, 9 a 5 rokov. Povedali, že ich rodia zažila zázraky. Ich deti si našli priateľov, lásku a rodinu.
Sestra Soaresová povedala: „Bolo to úžasné, lebo naše deti to veľmi dobre zvládali. Veľmi sa im tu páčilo, mali radi ľudí, deti, školu a deti z Cirkvi. Bolo to úžasné.“
A starší Soares sa dozvedel viac o svojich portugalských predkoch.
Jedného dňa, po tom, čo prezident Soares hovoril o svojom pôvode na okrskovej konferencii v Coimbre (mesto, kde sa narodil jeden z jeho starých otcov), sa ho istý nadšenec genealógie opýtal na meno jeho starého otca. Tento muž budúcemu apoštolovi o niekoľko mesiacov neskôr predložil stovky mien jeho predkov, ktorí žili v období od roku 1600 do 1800. Mená pochádzali zo záznamov, ktoré neboli v Brazílii dostupné.
Starší Soares povedal, že tento neočakávaný dar portugalskí Svätí využili, keď následne tieto mená zobrali do chrámu Pána v Madride v Španielsku. Oddaní členovia Cirkvi tam v mene niekoľko sto predkov vykonali posvätné obrady, o ktorých Cirkev Ježiša Krista verí, že spájajú rodiny navždy.
Apoštol hovorí, že toto ukazuje, aké veľké srdcia majú portugalskí ľudia.
Povedal: „Otvorene pomáhajú jeden druhému a vzájomne sa podporujú. Tento muž ku mne prišiel bez akejkoľvek prosby, ale snažil sa so mnou podeliť o svoju lásku prostredníctvom svojej práce na rodinnej histórii. … Toto bol jeden z najväčších zázrakov, ktorý sme v tejto krajine zažili.“
Starší Soares povedal, že keď sa jeho starí rodičia prisťahovali do Brazílie, priniesli si so sebou portugalské tradície. Jednou z týchto tradícií bolo časté stretávanie sa s rodinou pri mnohých príležitostiach.
Starší Soares povedal: „Bolo krásne vidieť mojich starých rodičov, ako si zachovávajú svoju kultúru vzájomného objímania sa a podporovania jeden druhého, aj mimo svojej krajiny. Tam v Brazílii si vytvoril svoju vlastnú krajinku. A takto som vyrastal. A takto ma vychovávali moji rodičia, ktorí mi priniesli kus kultúry mojich starých rodičov.“
Rodičia staršieho Soaresa vstúpili do Cirkvi Ježiša Krista v roku 1965. Mal vtedy 6 rokov. Starší Soares by Cirkev pravdepodobne nebol stretol skôr ako v roku 1975, kedy bola Cirkev založená v Portugalsku, ak by sa jeho starí rodičia neboli presťahovali do Brazílie.
Starší Soares vďačí svojim starým rodičom z matkinej strany, kresťanom iného vierovyznania za to, že v jeho matke vypestovali jej vlastné srdce viery, ktoré ju pripravilo na to, aby sa stala Svätou neskorších dní.
On povedal: „A teraz som tu, späť v tejto prekrásnej krajine, kde sa narodil môj starý otec a delím sa o svoje svedectvo o evanjeliu Ježiša Krista s týmito úžasnými ľuďmi.“
Počas tejto významnej návštevy inšpirovanej služby sa Soaresovci v sprievode ďalších vedúcich Cirkvi dotkli sŕdc mnohých Svätých neskorších dní a priateľov viery na špeciálnych stretnutiach s mladými slobodnými dospelými a misionármi.
Starší Soares vysvetlil skupine mladých ľudí: „Tu sme sa spojili s našimi rodinnými koreňmi. Naši starí rodičia z oboch strán, z mojej strany i zo strany mojej manželky, boli Portugalci.“ V duchu celosvetovej kultúrnej jednoty povedal starší Soares s úsmevom: „Teraz môžete povedať, že jeden z apoštolov Ježiša Krista je Portugalcom, lebo pred tromi rokmi som získal portugalské občianstvo. A tak som teraz skutočným Portugalcom.“
Na záverečnom stretnutí, ktoré bolo vysielané do zborov v celej krajine a do ostrovného štátu Kapverdy učil starší Soares: „Ako je možné prežiť všetko – všetky naše starosti, všetky výzvy a všetky útoky protivníka – a prekonať naše výzvy a byť šťastní? Bratia a sestry, Spasiteľ nás pozýva, aby sme si k Nemu obrátili srdcia. Takto v živote nájdeme šťastie.“
Starší Soares a sestra Soaresová povedali, že sa ich dotklo srdečné privítanie, ktorého sa im dostalo doma, a potešila ich sila a viera portugalských bratov a sestier, ktorej boli svedkami.
Sestra Soaresová povedala: „Vždy sa modlím[e], aby sa evanjelium dostalo všade na tejto zemi. Vždy sa modlím, aby sa dostalo do všetkých častí Portugalska, aby tak mali všetci ľudia rovnakú výsadu ako my – počuť a cítiť krásu evanjelia. V Portugalsku máme chrám a to je najväčšie požehnanie, aké môžeme mať.“