V čase Vianoc oslavujeme narodenie Spasiteľa, myslíme na Neho, milujeme Ho, uctievame Ho a premýšľame o tom, čo pre nás urobil. Potom, keď príde Veľká noc, znovu si Ho pripomíname, cítime večnú vďačnosť za Jeho uzmierenie, a šťastne a úctivo oslavujeme Jeho vzkriesenie.
Keď premýšľame o jednotlivých udalostiach Spasiteľovho života, ako sa môžeme hlbšie zamerať na to, čo sa stalo medzi tými najposvätnejšími udalosťami, Jeho narodením a smrťou? Ako oslavujeme Jeho život v každodennom živote okrem toho, že oslavujeme jednotlivé udalosti, ktoré charakterizovali začiatok a koniec Jeho posvätného poslania na zemi?
Vo svojom kázaní Nefitom učil: „… vy poznáte veci, ktoré musíte činiť …; lebo skutky, ktoré ste ma videli činiť, tiež máte činiť…“[1]
Jediný pravý spôsob, ako oslavovať Krista je nasledovať Ho v službe, deň za dňom, nielen na Vianoce alebo Veľkú noc.
Čím viac sa učím o Spasiteľovej službe a snažím sa Ho napodobňovať, zisťujem, že tri najdôležitejšie prvky jeho služby sú: ako miloval; ako slúžil; a ako vytrval.
Milovať druhých je začiatkom našej služby, tak ako to bol začiatok Spasiteľovej služby. Prišiel, pretože nás miloval a miloval Otca viac ako Seba. Preto prejavujeme svoju lásku k Spasiteľovi a oslavujeme Jeho službu, keď slúžime všetkým deťom Božím s láskou, nie preto, že sme to dostali za úlohu ako „slúžiaci bratia a sestry“, ale preto, že úprimne milujeme druhých tak, ako ich miloval On. Neslúžime inšpirovane preto, že nám to bolo pridelené, ale kvôli láske.
Služba v kráľovstve je kľúčovým prvkom našej inšpirovanej služby, aby sme vybudovali Cirkev, vykonávali obrady evanjelia a umožnili všetkým Božím deťom vrátiť sa k Nemu. Spasiteľ slúžil neúnavne v kráľovstve, ktoré zorganizoval, prostredníctvom kňazskej právomoci a ukázal, aké dôležité je slúžiť v Cirkvi. Služba je srdcom našej inšpirovanej služby, pretože bola stredobodom aj Spasiteľovej služby. Začal obradom krstu, aby naplnil zmluvu prostredníctvom riadnej právomoci, a potom povolal Svojich učeníkov k službe, aby neúnavne slúžili až do konca, aby vybudovali Božie kráľovstvo na zemi.
Vytrvať do konca je prvkom našej inšpirovanej služby, ktorý v konečnom dôsledku ukazuje našu pravú vieru. Pán nikdy neprestal, nikdy sa nezastavil, nikdy neodstúpil alebo neodmietol slúžiť. Samozrejme, aj Spasiteľ mal svoje „okamihy“, keď sa cítil osamelý alebo opustený všetkými naokolo. Bol pokúšaný, ale odolal. Stal sa neobľúbeným, posmievali sa Mu a urážali Ho, ale nikdy sa neprestal zameriavať na Svoje večné poslanie a nikdy nepožiadal o uvoľnenie zo Svojho posvätného poslania. Dal Otcovi skutočné znamenie Svojej viery tým, že vytrval až do konca. Až potom povedal: „Dokonané!“[2]
Ako ukážeme svoju vieru, keď sme v pokušení, unavení alebo zosmiešňovaní? Keď vplyvy sveta otrasú našimi životmi alebo keď sme konfrontovaní búrkami chorôb alebo emocionálnymi, alebo časnými? ťažkosťami, udrží nás naša viera silnými? Vytrváme ako Spasiteľ?
Prezident Russell M. Nelson povedal: „Záväzok vytrvať do konca znamená, že nebudeme žiadať o uvoľnenie z povolania slúžiť. Znamená to, že budeme pokračovať v snahe o dosiahnutie hodného cieľa. Znamená to, že to nikdy, ale nikdy, nevzdáme s milovaným človekom, ktorý stratil smer. A to znamená, že si budeme vždy vážiť naše večné vzťahy, dokonca aj cez ťažké dni choroby, postihnutia alebo smrti.“[3]
Keď sa budeme snažiť napodobniť Spasiteľovu službu, nájdeme moc pre naše životy. Keď budeme milovať, slúžiť a vytrváme tak, ako to robil Spasiteľ, budeme čerpať silu samotného Spasiteľa do svojich životov.
Keď budeme inšpirovane slúžiť tak, ako slúžil On, Jeho narodenie, smrť a vzkriesenie budú pre nás zmysluplnejšie. Uvedomíme si, že Vianoce a Veľká noc nie sú jednodňovou oslavou, ale každodennou oslavou života Spasiteľa.
Každý deň bude pre nás novým duchovným zrodením, dokonca novým duchovným vzkriesením, kedy náš „prirodzený človek“ zomrie, aby sa narodil a znovu žil v Kristovi.
Kiež oslavujeme Vianoce Jeho nasledovaním v Jeho posvätnej inšpirovanej službe, aby sme sa Mu stali čoraz viac podobnejšími, každý deň nášho života, deň za dňom.
[1] 3. Nefi 27:21
[2] Ján 19:30
[3] Russell M. Nelson – Gratitude for the Mission and Ministry of Jesus Christ – BYU Devotional 18. augusta 1998