Keď raz Ježiš uzdravoval slepého muža, „pľuvol na zem, spravil zo sliny blato, priložil mu to na oči a povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe. … Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý.“[1]
Tento čin vždy zaujme moju pozornosť. V iných prípadoch postačili Jeho slová či čarovný dotyk Jeho ochraňujúcej ruky, aby bol veriaci uzdravený. Pri tejto príležitosti však vyrobil blato zo zeme a Svojich vlastných slín a potom týmto liečivým balzamom pomazal oči pokorného a verného slepého muža, ktorý po umytí svojich očí videl po prvýkrát vo svojom doteraz temnom živote.
Z tejto milosrdnej udalosti sa môžeme niečo naučiť. Jeho časť (sliny) a naša časť (zem) spoločne tvoria liečivé blato, ktoré druhým pomáha získať duchovnú víziu ich života, ktorá ich zmení k lepšiemu. Spolu s Pánom sme súčasťou tohto blata, čím pomáhame Jeho deťom vidieť tak, ako ich vidí Pán.
V tomto príbehu sa Ježiš spýtal: „Veríš v Syna človeka?“[2] Tento nový muž, s novými príležitosťami v živote, odpovedal: „Verím, Pane! a klaňal sa Mu.“[3]
Nevieme to naisto, ale je veľmi pravdepodobné, že život tohto muža sa úplne zmenil, keď nadobudol fyzický zrak a tiež duchovný zrak, a zasvätil svoj život nasledovaniu príkladu Pána Ježiša Krista v službe svojim blížnym.
Pre pokorných učeníkov Ježiša Krista je charakteristické, že si nenechávajú požehnania, ktoré dostali, len pre seba, ale delia sa o ne so všetkými, ktorí sú ochotní počúvať a získať ich. Existujú ľudia, ktorí sa snažia konať dobro a deliť sa o Spasiteľovu lásku, ktorú dostávajú z rúk svojho Majstra.
Moja milovaná manželka Elisa, naša malá dcéra Beatriz a ja sme boli v jeden daždivý deň v aute, ktorým sme prichádzali na diaľnicu, keď sme uvideli malú a krehkú staršiu ženu, ako kráča po krajnici. Silný dážď premočil jej tenké oblečenie. Išli sme príliš rýchlo na to, aby sme zastavili, no pozreli sme jeden na druhého a otočili auto tak rýchlo, ako sa dalo. Keď sme sa vrátili k tejto žene, zastavili sme auto a moja milá manželka bežala tejto úbohej žene na pomoc, zatiaľ čo som ja zavolal políciu. Posadili sme ju do nášho auta, vysušili ju a zabalili do teplej deky. Prisľúbili sme jej ochranu a bezpečie. Zostali sme s ňou, kým neprišla policajná hliadka a po niekoľkých otázkach ju policajti zobrali do svojej starostlivosti. Vyjadrili vďaku za to, čo sme urobili pre túto dobrú ženu, ktorá kráčala po nebezpečnom mieste so smutnou tvárou.
Keď sme pokračovali vo svojej ceste, boli sme vďační Pánovi, že nám umožnil byť Jeho rukami a podeliť sa s touto osamelou ženou o starostlivosť a láskavosť, ktorú nám každý deň dáva.
Keď urobíme svoju časť, Pán urobí tú Svoju. Zošľachťuje a pozdvihuje nás do nepredstaviteľných duchovných výšin. Keď uzatvárame s naším Nebeským Otcom posvätné zmluvy, zaväzuje nás špeciálnym spôsobom, aby nám poskytol prístup k moci uzmierenia Ježiša Krista. „Náš Otec chce mať hlbší vzťah so všetkými Svojimi synmi a dcérami, ale nebude nás nútiť. Keď sa rozhodneme priblížiť sa k Nemu prostredníctvom zmluvného vzťahu, umožňuje Mu to priblížiť sa k nám a viac nás žehnať.“[4]
Je mojou prosbou a pozvaním, aby sme boli tou zemou, ktorú Pán použil na uzdravenie. Svedčím, že Ježiš Kristus je veľkým Liečiteľom našej duše. Kiež je naša časť vždy spojená s tou Jeho, aby sme s Ním mohli byť jedno a „boli ako On“.[5]
V mene Ježiša Krista, amen.
[1] Ján 9:6 – 7.
[2] Ján 9:35.
[3] Ján 9:38.
[4] „Oblečte sa v Pána Ježiša Krista“, J. Anette Dennisová, Generálna konferencia apríl 2024.
[5] Moroni 7:48.