Vízia územia Európa – sever je pozvať všetkých, aby sa Spasiteľ a posvätný obrad sviatosti stali stredobodom ich života a aby žili s radosťou podľa evanjelia Ježiša Krista.
V jeden septembrový deň sme s mojou manželkou, prezidentom chrámu v Helsinkách vo Fínsku a vedúcou sestrou tohto chrámu cestovali do Rigy v Lotyšsku na spojenú konferenciu pre Balkán, ktorú viedol prezident Christofferson. Z letiska sme sa do centra mesta viezli taxíkom. Náš šofér, ktorého budem volať Marek, dosť výrazne zvýšil hlasitosť hudby. Tichým hlasom som sa ho spýtal na mesto. Rádio stíšil a začali sme sa rozprávať. Marek sa spýtal: „Prečo ste prišli do Rigy?“
Povedal som mu, že budem mať v nedeľu v cirkvi príhovor, kde sa nám prihovorí aj prezident Christofferson, jeden zo žijúcich apoštolov našej doby. Dal som Marekovi adresu cirkvi, ktorú zadal do mapy vo svojom telefóne, a pozval som ho, aby sa k nám v nedeľu pripojil. Slušne odmietol. Povedal, že musí pokosiť trávnik. Navrhol som, že ak príde v nedeľu do cirkvi, pošlem za ním v sobotu dvoch mladých misionárov, aby mu ten trávnik pokosili. Aj tak odmietol a povedal, že nedovolí, aby mu druhí slúžili. Spýtal som sa ho na jeho náboženské presvedčenia a dozvedel som sa, že má rodinu, manželku a dve deti, a že veria v Boha a Krista a snažia sa viesť dobrý život, ale nechodia často do cirkvi. Zdôraznil som, že naša cirkev je pre celú rodinu a pozval som ho, aby v nedeľu priviedol všetkých členov svojej rodiny. Stále sa zdráhal čokoľvek sľúbiť, ale povedal, že o tom porozmýšľa. Dal som mu svoju vizitku s telefónnym číslom, emailovou adresou a internetovou stránkou Cirkvi. Pozval som ho a povedal som mu, že rešpektujem jeho slobodnú vôľu.
V nedeľu, predtým, než sa začalo stretnutie, som sa poobzeral, či neuvidím svojho nového priateľa, ale nikde som ho nemohol nájsť. Predniesol som svoj príhovor a sústredil som sa na počúvanie príhovorov ostatných. Počas piesne uprostred stretnutia som si všimol Mareka v publiku. Zamával som mu na pozdrav a on mi tiež zamával. Po stretnutí sme sa zišli a mal som povolenie od prezidenta Christoffersona, aby som mu Mareka predstavil. Vo chvíli, ktorá nasledovala, dali starší Aidukaitis a prezident Christofferson Marekovi výtlačok Knihy Mormonovej po lotyšsky a Marek si vypočul apoštolské svedectvo o jej pravdivosti. Misijný prezident mu predstavil miestnych misionárov, ktorí dali Marekovi svoje kontaktné údaje a povedali mu, že by sa s ním radi neskôr viac porozprávali. Marek dostal pozvanie a všetci sme išli po svojom.
Čo sa z toho môžeme naučiť? Milujte ľudí, deľte sa o svoje skúsenosti a s radosťou ich pozývajte, aby sa priblížili k Spasiteľovi. Málokedy máme príležitosť pozvať ľudí, aby sa stretli s apoštolom, ale môžeme využiť každú príležitosť na našej ceste do cirkvi – keď sa nás niekto spýta, kam ideme – tak, že im s radosťou povieme o našej destinácii a pozveme svojich priateľov, aby sa k nám pridali.
Spasiteľ dal Petrovi a Ondrejovi osobné pozvanie: „Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!“¹ O tri roky neskôr im povedal: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“² Toto pozvanie platí aj dnes.
Pán učil v našej dobe: „Otvárajte ústa svoje a oni budú naplnené, a vy sa stanete dokonca ako Nefi za stara, ktorý putoval z Jeruzalema v pustatine. Áno, otvárajte ústa svoje a nešetrite, a budete obťažkaní snopmi na chrbtoch svojich, lebo hľa, ja som s vami.“³
Nemusíme sa báť reakcie druhých, ale veriť, že Pán je s nami: „… budeš vždy otvárať ústa svoje vo veci mojej, nebojac sa toho, čo môže učiniť človek, lebo ja som s tebou.“⁴ „Hľaďte ku mne v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa.“⁵
Našou povinnosťou je žiť podľa Kristovho evanjelia najlepšie, ako vieme – je to jeden z najlepších spôsobov, ako pozveme ľudí, aby prišli ku Kristovi. Duch Svätý svedčí, že Boh a Ježiš Kristus žijú; požehnania a obrady evanjelia sú dostupné pre všetkých ľudí. Spasiteľovým poslaním je uzdravovať a umožniť, aby bolo dielo spásy a povýšenia možné dosiahnuť pre každého z nás – jedného človeka za druhým.
„Takže, vrúcne milovaní bratia, veselo čiňme všetky veci, ktoré ležia v našej moci; a potom môžeme v pokoji stáť, s úplnou istotou, aby sme videli spásu Božiu, a aby rameno jeho bolo zjavené.“⁶
Buďme odvážni vo svojom svedectve, keď sa snažíme napredovať na ceste zmluvy a vo svojom učeníctve. Prezident Russell M. Nelson povzbudil každého z nás, aby sme zväčšili svoju sebadôveru pred Bohom: „Keď sa budeme usilovne snažiť, aby náš život napĺňala pravá láska a cnosť, naša sebadôvera v približovaní sa k Bohu bude narastať. Pozývam vás, aby ste podnikli zámerné kroky k vášmu rastu sebadôvery pred Pánom. Potom, keď pôjdeme k nášmu Nebeskému Otcovi s čoraz väčšou sebadôverou, budeme naplnení väčšou radosťou a vaša viera v Ježiša Krista bude narastať. Začneme zažívať duchovnú moc, ktorá prevyšuje naše najväčšie nádeje.“⁷
1. Matúš 4:18 – 19.
2. Marek 16:15.
3. Náuka a zmluvy 33:8 – 9.
4. Náuka a zmluvy 30:11.
5. Náuka a zmluvy 6:36.
6. Náuka a zmluvy 123:17.
7. Russell M. Nelson, „Sebadôvera v prítomnosti Božej“, Generálna konferencia apríl 2025 (pozri tiež Liahona, máj 2025).