Odpustenie, ktoré nám Boh odporúča, je veľkolepé a upokojujúce, dokonca oslobodzujúce a povznášajúce. Nemá to nič do činenia s tým, aby sme zaťali zuby a prehltli zlo, kvôli ktorému sme trpeli, ani aby sme predstierali veľkorysosť. Skutočné odpustenie rozširuje náš náhľad, aby sme mohli rozpoznať Boží plán osobne pre nás a ceniť si ho.
Jákobovi synovia mali najskôr v úmysle Jozefa zabiť(1), no namiesto toho ho hodili do prázdnej cisterny(2) a potom ho predali do otroctva, lebo boli chamtiví a chceli mať z neho prospech(3). V Egypte bol uväznený kvôli svojim morálnym zásadám(4). Nebol to dostatočný dôvod na to, aby začal byť Jozef zatrpknutý?
Jozef bol prepustený z väzenia, pretože vyložil faraónov sen o siedmich úrodných rokoch, po ktorých malo nasledovať sedem rokov hladu(5). Počas siedmich úrodných rokov urobil obrovské zásoby zrna(6). Počas siedmich rokov hladu „i nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo chleba dosť“(7).Otec Jákob poslal svojich synov do Egypta, aby kúpili obilie, aby ostali nažive a nemuseli zomrieť(8). Po nakúpení vrátil Jozef peniaze do vriec jeho bratov(9). Keď kúpili obilie druhýkrát, jeho bratia chceli zaplatiť cenu za prvý nákup obilia. Jozef im v tom však zabránil: „Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne.“(10) Jozef dramatickým spôsobom zariadil, aby sa celá jeho rodina dostala do Egypta. Svoju totožnosť prezradil svojim bratom v slzách: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive. […] Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom.“(11)Jozef sa odvtedy o svoju širšiu rodinu veľkoryso staral. Keď ich otec Jákob zomrel, Jozefovi bratia sa báli pomsty a prosili o odpustenie: „Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili. […] Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha? Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.“(12)
Pre Jozefa bolo odpustenie radosťou: ak by ho jeho bratia nepredali do otroctva v Egypte, nikdy by sa nestal panovníkom nad celým Egyptom; nikdy by nemohol zachrániť životy tisícov ľudí uskladneným obilím. Keď chceli jeho bratia zaplatiť za obilie, neprijal žiadne peniaze, ale pokladal opätovné stretnutie so svojimi bratmi za nebeskú platbu. Ani si nepripísal zásluhy za to, ako im potajomky vrátil peniaze, ale vysvetlil, že to bol dar od Boha pre jeho bratov. Keď im odhalil svoju totožnosť, vysvetlil a vyjadril svoju vďačnosť za Boží plán a úlohy, ktoré dostal(13). Preto nevyčítal svojim bratom ich kruté správanie. Vnímal to ako dvere, ktoré ho priviedli k tomu, aby mohol byť pre svoju rodinu a tisíce ďalších ľudí požehnaním.(14) Jozef sa tohto náhľadu nikdy nevzdal. Aj keď jeho otec Jákob zomrel, potvrdil svojim bratom, že aj keď mali zlý úmysel, Boh mu vďaka tomu dal príležitosť požehnať mnohých ľudí.
Tento náhľad rozhodne nemá za cieľ ospravedlniť, zľahčovať či dokonca podporovať zlo. Je však oslobodzujúce, keď prizveme Boha do svojich skúšok a dáme Mu príležitosť byť požehnaním pre druhých prostredníctvom našej bolesti. Vyskúšajte to. Urobte vedomé rozhodnutie. Stojí to za to.
(1) Genesis 37:17 – 21.
(2) Genesis 37:24.
(3) Genesis 37:26.
(4) Genesis 39:8 – 20.
(5) Genesis 41:29 – 30.
(6) Genesis 41:49.
(7) Genesis 41:54.
(8) Genesis 42:2.
(9) Genesis 42:25.
(10) Genesis 43:23.
(11) Genesis 45:4 – 8.
(12) Genesis 50:15 – 20.
(13) Porovnaj s Náuka a zmluvy 59:21.
(14) Porovnaj s Mojžiš 5:11.