Keď sa ma ľudia spýtali, prečo som sa rozhodol slúžiť na misii na plný úväzok po tom, čo som vstúpil do Cirkvi, odpovedal som, že som našiel poklad a chcem sa oň podeliť s ostatnými. Radosť, ktorú do môjho života prináša znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista je dôvodom, prečo sa nezľaknem, keď sa mám s druhými podeliť o evanjelium a pozvať ich, aby so mnou išli na zhromaždenie.
Starší Dieter F. Uchtdorf z Kvóra dvanástich apoštolov povedal: „Nech ste kdekoľvek na tejto zemi, existuje veľa príležitostí na zdieľanie dobrej správy evanjelia Ježiša Krista s ľuďmi, s ktorými sa stretávate, študujete s nimi a žijete, pracujete alebo stýkate sa s nimi.“[1]
Keď bola nedávno moja manželka poverená, aby mala na zhromaždení sviatosti príhovor, dal som o tom vedieť niektorým jej priateľkám a naznačil som, že by určite ocenila, keby prišli a podporili ju. Jedna z jej priateliek prišla so svojím manželom a dvomi deťmi. Jednoduché pozvanie umožnilo, aby bolo priateľstvo posilnené a aby ľudia, na ktorých nám záleží, sa s nami zúčastnili zhromaždenia.
Vo všeobecnosti sa ľudia úprimne zaujímajú o našu vieru a chceli by vedieť viac. Starší Quentin L. Cook z Kvóra dvanástich apoštolov povedal: „Nový program nedeľného zhromaždenia predstavuje pre členov výnimočnú príležitosť úspešne a s láskou pozvať priateľov a kolegov, aby prišli a videli, a pocítili zážitok z Cirkvi.“[2]
V priebehu rokov sme ponúkli mnoho pozvaní, keď sme sa pýtali priateľov a známych, či by sa k nám pripojili na detskom zhromaždení sviatosti, na krstoch našich detí, keď sme spievali špeciálne hudobné čísla, keď sme mali príhovory, keď sa konali špeciálne slávnostné zasadania alebo nás navštívili generálne autority, a tiež sme pozvali mnohých k nám domov na rodinný domáci večer alebo na večeru s nami a misionármi.
Príležitosti sú nekonečné. Môžeme pozvať tých, ktorí neprišli na cirkevné zhromaždenie už nejakú dobu alebo známeho, ktorý nie je člen, aby bol s nami, keď obdržíme nové povolanie a možno dokonca aj keď sme ustanovení. Môžeme pozvať svojich priateľov – nečlenov, aby sa k nám pridali na zhromaždení sviatosti alebo na Nedeľnej škole. Môžeme ich pozvať, keď učíme lekciu alebo keď sa chceme podeliť o svoje svedectvo na zhromaždení sviatosti. Môžeme svojich priateľov pozvať dokonca aj na Cirkvou sponzorovaný projekt služby alebo ísť s nami slúžiť do nemocnice alebo domova dôchodcov. Môžeme ich pozvať k nám domov na obed po zhromaždení.
Nech už je pozvanie akékoľvek, bude prijaté s väčšou pravdepodobnosťou, ak sa budeme modliť za tých, ktorých pozývame, ak budeme hľadať inšpiráciu ohľadom typu pozvania, ktoré máme ponúknuť, ak sa za nich budeme postiť a ak budeme podľa toho konať. Vo väčšine prípadov však pozvanie nestačí; možno budeme musieť urobiť plány pre tých, ktorých sme pozvali, a plánovať aj s nimi. Možno budú chcieť vedieť, čo majú očakávať alebo môžu potrebovať odvoz.
Niekedy druhí, ktorým by sme mali pomôcť prísť na zhromaždenie, môžu byť tými, s ktorými vždy chodíme na zhromaždenie. Môže to znamenať pomôcť členovi rodiny tým, že mu pripravíme raňajky alebo vyžehlíme košeľu, alebo jej šaty, aby sme im pomohli ušetriť čas a prísť načas. Môže to tiež znamenať vyhýbať sa negatívnym komentárom o zhromaždení a ďalších stretnutiach alebo o ľuďoch, aby sa tí, ktorým sa snažíme pomôcť, mohli sústrediť na to pozitívne a nájsť radosť v navštevovaní zhromaždenia.
Mali by sme pozvať každého, dokonca ja tých, o ktorých si myslíme, že neprídu. Keď tak budeme konať, kiež nájdeme odvahu pozývať v sľube staršieho Quentina L. Cooka: „Ak ukážeme lásku, láskavosť a pokoru, mnohí naše pozvanie príjmu. Tí, ktorí sa rozhodnú naše pozvanie neprijať, budú aj naďalej našimi priateľmi.“[3]
[1] Dieter F. Uchtdorf, „Misionárska práca: Zdieľanie toho, čo je vo vašom srdci“, Generálna konferencia apríl 2019.
[2] Quentin L. Cook, „Úžasná láska pre deti nášho Otca“, Generálna konferencia apríl 2019.
[3] Ibid.