Vždy ma dojíma príbeh o Spasiteľovi v Knihe Mormonovej o Spasiteľovi, ktorý sa zjavil na východnej pologuli ľuďom v Amerike po Svojom vzkriesení. Učil ich o dôležitosti uzmierenia v Božom pláne, o požehnaniach prikázaní a o dôležitosti zmlúv a obradov. Slúžil im duchovne, jednému po druhom(1)
Pán bol s nimi len pár dní, no vplyv Jeho návštevy bolo cítiť viac ako dve storočia. „A nebolo medzi nimi žiadnych svárov a sporov a každý človek jednal s druhým spravodlivo. A mali všetky veci medzi sebou spoločné; takže nebolo bohatých a chudobných, porobených a slobodných, ale všetci boli učinení slobodnými a podielnikmi nebeského daru. … A určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou. Nebolo žiadnych zlodejov ani vrahov, neboli ani Lámániti ani žiadni iní -iti; ale boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho. A ako boli požehnaní! Lebo Pán im žehnal vo všetkom ich konaní.“(2)
Čo mohlo spôsobiť túto zmenu a mať tak dlhotrvajúce účinky? Odpoveď je jednoduchá a predsa hlboká. Učenia Pána a Jeho evanjelium prenikli do ich sŕdc, odložili prirodzeného človeka a stali sa učeníkmi Ježiša Krista. Vo svojich srdciach mali napísané Pánovo meno (3) a rozvíjali ducha ľudu Sionu, ako za dní Enocha.
Žiaľ, žijeme vo svete, ktorý oslavuje individualizmus, kde sa hádky a názory považujú za prejav živosti. Ani ako členovia Cirkvi nie sme vždy imúnni voči tomuto vývoju. Najmä pandémia postavila naše zbory a rodiny pred osobité výzvy. V niektorých prípadoch sme sa začali definovať podľa našich rozdielov, rovnako ako ľudia v Knihe Mormonovej, a vytvorili sme si vlastných -itov. Evanjelium Ježiša Krista a duch Sionu nám pomáhajú prekonať tieto rozdiely.
Sion je Sionom kvôli charakteru, vlastnostiam a vernosti jeho obyvateľov.
„Sion je Sionom kvôli charakteru, vlastnostiam a vernosti jeho obyvateľov. Pamätajte, že ‚Pán nazval ľud svoj Sionom, pretože boli jedného srdca a jednej mysle a prebývali v spravodlivosti; a neboli medzi nimi žiadni chudobní‘(4). Ak chceme vo svojich domovoch, pobočkách, zboroch a koloch založiť Sion, musíme naplniť túto normu. … Nemôžeme čakať na to, že sa tieto veci stanú až keď príde Sion – Sion príde len vtedy, keď sa stanú.“(5)
Takže čo to pre mňa znamená v praxi? Kde mám začať, ak chcem prekonať rozdiely a podporiť jednotu?
V roku 1872 pripomenul prorok Brigham Young Svätým dôležitú vec, ktorá je dnes pravdepodobne dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Povedal: „Prestaňte! Čakať! Keď ráno vstanete, skôr ako si doprajete zjesť sústo jedla, … pokloňte sa pred Pánom, proste Ho, aby vám odpustil hriechy a chránil vás cez deň, aby vás ochránil pred pokušením a všetkým zlom, aby viedol vaše kroky správne, aby ste v ten deň urobili niečo, čo bude prospešné pre Božie kráľovstvo na zemi. Máte na to čas?“ (6)
Pozitívna zmena začína u každého z nás a z našej túžby osobne prispieť, byť jednotného srdca a jednej mysle, žiť v spravodlivosti a vedome sa starať o chudobných a núdznych. Kľúčom je urobiť z Pána v tomto všetkom nášho spojenca, stavajúc na viere, nádeji a pravej láske. „Sion je založený a prekvitá vďaka Bohom inšpirovaným životom a práci jeho obyvateľov. Sion neprichádza ako dar, ale preto, že cnostní ľudia zmluvy sa spoja a budujú ho.“(7)
5. D. Todd Christofferson, Poď k Sionu, Generálna konferencia október 2008
6. Keith B. McMullin, Come to Zion! Come to Zion!, General Conference October 2002
7. Keith B. McMullin, Come to Zion! Come to Zion!, General Conference October 2002