Keď bol v januári 2018 prezident Russell M. Nelson predstavený médiám ako prorok a prezident Cirkvi, jedna moja vtedajšia kolegyňa, ktorá nebola členkou Cirkvi, sa mi prihovorila ohľadom veku nášho nového prezidenta. „Nemaj obavy,“ povedal som jej. Napokon nemohla vedieť, že prezident sa stále každý deň venuje svojim duchovným povinnostiam, cestuje v rámci svojho povolania po celom svete, učí sa v pokročilom veku po čínsky a v mladistvých 93 rokoch ešte stále nadšene lyžuje na utažských svahoch.
Jej slová však tiež obsahovali nenápadnú kritiku, ktorú zvykneme počuť od rôznych svetských hlasov: Ako môžete v „modernej spoločnosti slepo“ nasledovať jedného človeka? Takýto výrok nám ukazuje, že svet ešte nerozumie úlohe proroka. Starší Neil L. Anderson z Kvóra dvanástich apoštolov vyhlásil: „Najdôležitejšou úlohou Pánovho proroka je učiť nás o Spasiteľovi a viesť nás k Nemu. … Prorok nestojí medzi [nami] a Spasiteľom. Skôr stojí vedľa [nás] a ukazuje cestu k Spasiteľovi.“1
Preto má prorok vždy zodpovednosť viesť naše oči a celé naše srdce k Pánovi Ježišovi Kristovi – k jedinému zdroju nášho vykúpenia a spásy. Nie je prekvapením, že jednou z prvých výziev prezidenta Nelsona po jeho ustanovení bola táto: „Akej múdrosti sa nedostáva vám? Čo podľa vás potrebujete nutne vedieť alebo čomu potrebujete porozumieť? Riaďte sa príkladom proroka Josepha. Nájdite si tiché miesto, kam sa môžete pravidelne vzdialiť. Pokorte sa pred Bohom. Vylejte svoje srdce pred svojím Nebeským Otcom. Vyhľadávajte u Neho odpovede a útechu. Modlite sa v mene Ježiša Krista ohľadom svojich starostí, obáv, slabostí – áno, ohľadom tých najhlbších túžob svojho srdca. A potom počúvajte! Zapíšte si myšlienky, ktoré vám napadnú. Zaznamenajte si svoje pocity a uskutočnite to, čo ste nabádaní urobiť. … Nemusíte si lámať hlavu nad tým, čo je pravda. Nemusíte si lámať hlavu nad tým, komu môžete bez obáv dôverovať. Skrze osobné zjavenie môžete obdržať svoje vlastné svedectvo.“2
Milujem túto večnú zásadu evanjelia Ježiša Krista, že môžeme a máme obdržať zjavenie sami pre seba a získať svedectvo sami pre seba. Nemá to nič spoločné so slepou poslušnosťou. Práve naopak: Slepá poslušnosť by bola v rozpore s touto zásadou.
V skutočnosti bola práve táto naliehavá potreba získať osobné odpovede dôvodom, prečo bola Cirkev Ježiša Krista znovuzriadená. Keď sa mladý Joseph Smith vrátil po svojom zázračnom prvom videní a jeho starostlivá mama sa ho spýtala, ako sa cíti, mohol jej povedať veľa vecí. No v tom momente si najviac uvedomoval jednu vec a chcel sa o ňu s ňou podeliť: „Nerob si starosti, všetko je v poriadku – je mi celkom dobre. … Zistil som sám pre seba.“3 Predtým sa rozprával s viacerými učiteľmi náboženstva, študoval slová prorokov v Biblii, počúval rady rodiny a priateľov. Ale v tej chvíli, keď získal odpovede priamo od Pána, bol pripravený na svoju veľkú, oddanú a úžasnú službu.
Príklad zo života Josepha Smitha, ako aj výzva prezidenta Nelsona, sú pre nás láskyplným pozvaním vyhľadávať osobné zjavenie každý deň. Nech už sa to môže zdať na prvý pohľad akokoľvek paradoxné:
Nasledovanie proroka znamená zistiť veci sami pre seba, získať svoje vlastné svedectvo a vyhľadávať Božie vedenie pre náš vlastný život a naše rôzne povinnosti.
Počúvajme všetci rady nášho proroka, premýšľajme nad nimi a zisťujme sami pre seba zas a znova, k čomu nás osobne Pán vyzýva – a potom tieto výzvy uskutočnime s odhodlaním a celým srdcom.
1. Starší Neil L. Andersen, „Prorok Boží“, Generálna konferencia apríl 2018.
2. Prezident Russell M. Neslon, „Zjavenie pre Cirkev, zjavenie pre náš život“, Generálna konferencia apríl 2018; zvýraznenie pridané.
3. Joseph Smith – Životopis 1:20; zvýraznenie pridané.