Pred mnohými rokmi mal prezident Gordon B. Hinckley ako prezident kolu pohovor pre chrámové odporučenie s jedným mužom. Keď sa prezident Hinckley spýtal muža, či platí plný desiatok, muž úprimne odpovedal, že neplatí, pretože má príliš veľa dlhov. Prezident Hinckley pocítil nabádanie, aby mu povedal, že nebude schopný splatiť svoje dlhy, kým nebude platiť desiatok.
Neskôr prezidentovi Hinckleymu povedal, že v nasledujúcich rokoch, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažil, nedokázal svoj dlh znížiť. Nakoniec s manželkou dospeli k záveru, že vyskúšajú Pánov sľub. Muž povedal: „Nejakým spôsobom, ktorý nemôžeme celkom pochopiť, nás Pán požehnal. Nechýba nám to, čo mu dávame, a po prvýkrát za mnoho rokov znižujeme náš dlh.“ On a jeho manželka boli konečne schopní vyžiť z toho, čo mali, ale čo bolo dôležitejšie, boli schopní cítiť pokoj z poznania, že spôsobilo dodržiavali svoj záväzok Pánovi.[1]
Ako nový biskup som mal aj ja skúsenosť pri radení členovi ohľadom desiatku. Nedávno obrátený člen ma oslovil s vážnou dilemou: nemal dosť peňazí na zaplatenie daní z príjmu a desiatku. Jednoducho som sa spýtal: „Veríš, že evanjelium je pravdivé?“ Potvrdil, že vie, a potom rýchlo dospel k záveru, že ním uznané svedectvo bolo jeho odpoveďou. O niekoľko týždňov neskôr ma znova oslovil, aby mi povedal, že jeho účtovník urobil chybu, keď pripravoval jeho dane, a to tým, že zabudol využiť spriemerovanie príjmov. Jeho daň sa tak znížila o toľko, koľko zaplatil ako desiatok. Verím, že viera tohto dobrého brata pohla nebom, aby vnuklo tomu účtovníkovi túto novú myšlienku, osvietenie, ktoré by podľa mňa nebolo inak prišlo.
Desiatok platíme skôr vierou ako peniazmi. Boh sa viac zaujíma o našu poslušnosť a o to, aký vplyv má na našu dušu, keď platíme plný desiatok, než o sumu, akú platíme. Ukazuje to, že veríme Bohu a Jeho zasľúbeniam. Nemôžeme byť ako muž, ktorý sedel pred ohňom a povedal: „Daj mi teplo a dám ti drevo.“ Moroni učil: „Neobdržíte žiadne svedectvo, až po skúške svojej viery.“[2]
Evanjelium nenasleduje logiku človeka. Zvážte toto: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“[3], „slabí zahanbia múdrych“[4], „kto stratí život pre mňa, nájde ho“[5] a „blahoslavenejšie je dávať, ako brať“[6]. Nikde nie je táto duchovná irónia evidentnejšia ako v súvislosti so zákonom desiatku, pretože skutočne máme viac, keď dávame viac. Je to preto, že ľudské cesty nie sú Božími a Boh je pri kormidle.
Desiatok nie je nikdy bremenom, ale skôr požehnaním, pretože je vždy lepšie, keď je Pán naším partnerom ako byť sami. Desiatok otvára duchovnú dôveru, ktorá umožňuje množstvo ďalších požehnaní, ako je duchovná citlivosť, vďačnosť a pravá láska. Stručne povedané, poslušnosť zákona desiatku poskytuje časnú ochranu a duchovný pokoj, keď naša sebadôvera pred Bohom silnie.[7]
Chcel by som tiež dodať, že podľa mojich skúseností platí, že platenie štedrej pôstnej obete tiež vedie k nádherným požehnaniam. Urobíme múdro, ak budeme štedrí v našom úsilí pomáhať tým menej majetným a Pán bude štedrý k nám.
Boh nám chce pomáhať vo všetkých aspektoch nášho života, ak budeme poslúchať Jeho prikázania, uplatňovať vieru a dôverovať Jeho zasľúbeným požehnaniam.
[1] Prezident Gordon B. Hinckley, Ensign máj 1982
[2] Eter 12:6
[3] Matúš 20:16
[4] Pozri Náuka a zmluvy 133:58
[5] Matúš 10:39
[6] Skutky 20:35
[7] Pozri Náuka a zmluvy 121:45