Moja láska k chrámu siaha do môjho detstva, keď som ho poznal len z obrázkov a príbehov. Vždy, keď sa moji rodičia vrátili z návštevy chrámu v Berne vo Švajčiarsku, zdali sa byť šťastnejší a žiarivejší ako predtým – a vždy priniesli lahodnú švajčiarsku čokoládu. Týmto spôsobom som už vo veľmi mladom veku získal veľmi pozitívnu väzbu na Dom Pána.
Keď som mal 13 rokov, mal som príležitosť vidieť a vstúpiť do chrámu po prvýkrát. Dokonca už len pri pohľade na vonkajšie prostredie som bol pohnutý svätosťou a čistotou chrámu. V samotnom chráme som sa cítil blízko neba. Tieto pocity sa v priebehu rokov prehlbovali a stali sa jasnejšími.
Nad dverami chrámu je napísané: Svätosť Pánovi. Dom Pána.
Pán Ježiš Kristus je vskutku Pánom chrámu. Tieto sväté domy sú zasvätené Jemu a nášmu Nebeskému Otcovi. Chrámy sú posvätené prítomnosťou Ducha Svätého. Kristus je zdrojom moci a svetla vyžarujúceho z chrámu. Všetky symboly a zmluvy, všetky obrady chrámu ukazujú na Neho a Jeho veľké uzmierenie a pomáhajú nám stať sa viac takými, ako je On.
Náš každodenný život je často charakterizovaný hlukom a zmätkom. Aby sme ho z času na čas opustili, prichádzame do Domu Pána a otvárame sa prostrediu pokoja a svätosti, ktoré prináša pokoj do našej duše.
V tomto čistom prostredí je pre nás jednoduchšie nájsť odpovede na naše najhlbšie otázky a obavy. Vo svojom prvom posolstve prezidenta Cirkvi, prezident Nelson sľúbil nasledovné:
„Obrady chrámu a zmluvy, ktoré tam uzatvárate, sú kľúčom k posilneniu vášho života, vášho manželstva a rodiny a vašej schopnosti odolať útokom protivníka. Vaše uctievanie v chráme a vaša služba pre vašich predkov vás požehná nárastom osobného zjavenia a pokojom a upevní váš záväzok, aby ste zostali na ceste zmluvy.“ [1]
Naplnenie veľkých sľubov chrámu závisí od toho, ako verne dodržiavame zmluvy chrámu a ako sa skutočne zasväcujeme pre Pána a Jeho dielo.
Nemusíme byť dokonalí, aby sme mohli ísť do chrámu a prijali nádherné požehnania, ktoré tam na nás čakajú. Ale mali by sme sa usilovať o potrebnú spôsobilosť a priniesť obeť zlomeného srdca a skrúšeného ducha. [2] Pre mňa to znamená, že musím v sebe rozvinúť poddajné, jemné srdce – srdce, ktoré bije v súlade s Otcom v nebi. Skrúšený duch pre mňa znamená, že zaujmem úprimný postoj, že si uvedomujem svoje nedostatky a že potrebujem pomoc Pána, aby som sa vrátil späť k môjmu Otcovi v nebesiach.
Pán sľúbil:
„Požehnaní sú všetci tí, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni Duchom Svätým naplnení budú.“ [3]
Najväčším požehnaním, ktoré som zažil v Dome Pána, bolo, že som mohol položiť základy večnej rodiny spolu so svojou milovanou manželkou. Vďaka zmluvám chrámu a pečatiacej právomoci, ktorá sa tam uplatňuje, je nám prisľúbené, že naše manželstvo bude trvať na čas a na celú večnosť, ak zostaneme verní týmto zmluvám. Máme sľub, že spolu s našimi milovanými môžeme žiť navždy v prítomnosti Ježiša Krista a nášho Nebeského Otca.
Naplnenie tohto sľubu stojí za každú obeť.
Buďme ľuďmi, ktorí chodia do chrámu tak často, ako je to len možné, aby sme boli posvätení a očistení, aby sme dostali zjavenie a moc zhora, aby sme slúžili svojim predkom a aby sme skrze zmluvy evanjelia a milosť Kristovu obdržali všetky požehnania, ktoré má náš Nebeský Otec pre nás.
[1] Posolstvo Prvého predsedníctva, 16. januára 2018
[2] Pozri 3. Nefi 9:20
[3] 3. Nefi 12:6