Okolo mesta, kde som vyrastal, boli krásne lesy, ktoré sa aj dnes zhodujú s predstavou romantického nemeckého lesa. Tieto lesy boli zdrojom záhadných príbehov a historiek už od starodávnych čias. Pri osamotenom napájadle známom ako Siegfriedov prameň sa vraj stala udalosť, o ktorej sa ešte stále rozpráva v mytologickom svete strednej a severnej Európy.
Náš hrdina sa volá Siegfried, známy v severných krajinách ako Sigurd.
Tento mladý muž je opísaný ako odvážny, silný a dobrodružný. Jeho sláva sa ešte zväčšila, keď porazil draka svojím mečom. Následne sa vykúpal v krvi tejto zabitej príšery, aby sa stal nezraniteľným. Nanešťastie v tej chvíli spadol na jeho chrbát list z lipy, takže isté miesto ostalo zakryté.
Toto zakryté miesto neskôr znamenalo jeho pád. Siegfried sa zaplietol do intrigy medzi dvomi kráľovnami a mal byť následne zabitý v útoku. Počas lovu bol zabitý namiereným oštepom, keď sa skláňal, aby sa napil z prameňa, ktorý hodil zradca, ktorý poznal to slabé miesto.
Siegfriedova odvaha bola založená na jeho pocite nezraniteľnosti, ale mal slabé miesto, ktoré jeho nepriateľ poznal a využil ho.
Tiež sa niekedy cítime v bezpečí a nezraniteľní v našom prehnanom sebavedomí. Ale ak neobjavíme svoje slabosti a nepremeníme ich na silné stránky, tiež môžeme byť premožení.
Vyzývam vás, aby ste nasledovali Moroniho radu, keď nás nabáda zobrať naše slabosti a dať ich Pánovi:
„A ak ľudia prídu ku mne, ukážem im ich slabosť.…[L]ebo ak sa pokoria predo mnou a budú mať vieru vo mňa, potom učiním, že slabé veci sa pre nich stanú silnými.“
Osobný individualizmus, nepekná vlastnosť, naša tendencia vybuchnúť, ľahko sa nahnevať, myslieť si a hovoriť zle o iných, radovať sa z nešťastia druhých, súdiť nespravodlivo alebo s predsudkami – to všetko nás robí zraniteľnými a napadnuteľnými. Často so sebou nosíme povahové črty, ktoré sa v nás zakorenili v mladosti a nikdy sme na nich nepracovali. Niekedy sú následkom skúseností z nášho detstva alebo mladosti, za ktoré sme my sami neboli zodpovední. Nech už je ten dôvod akýkoľvek, urobili by sme dobre, keby sme zobrali tieto slabosti a dali ich Pánovi. On nás môže uzdraviť. Očakáva, že na oltár položíme obeť – nie obeť ako v starodávnych časoch, ale zlomené srdce a skrúšeného ducha.
Slová kráľa Dávida ukazujú, že už ľudia v starodávnych časoch vedeli, že spaľované obete samé osebe neboli dostatočné: „Bohu milou obeťou je duch skrúšený; … srdcom skrúšeným a zdrveným.“2
Vzkriesený Pán zopakoval túto výzvu v Novom svete, hneď po tom, čo oznámil zrušenie spaľovaných obetí: „A budete mi prinášať ako obeť srdce zlomené a ducha skrúšeného. A kto ku mne príde so srdcom zlomeným a duchom skrúšeným, toho pokrstím ohňom a Duchom Svätým …“3
V týchto dňoch, kedy sa objaví tento článok, sa konajú po celej Európe stretnutia mládeže ‚For the strength of youth‘ (skrátene FSY). Tieto konferencie nie sú jednoducho udalosti plné zábavy, ale majú učiť našu mládež, ako sa pripraviť na božské vedenie. Aby si mohli mladí ľudia vziať to, čo sa naučia, domov, počas tohto stretnutia je naša mládež učená nasledovať kódex správania, ktorý sa bude odrážať v ich správaní a dokonca aj v ich vonkajšom zjave. Objavujú, kde sú ich osobné slabé miesta, aby sa mohli účinne chrániť pred šípmi protivníka. Potom sa vrátia domov s túžbou obliecť si celú výzbroj Božiu, aby v budúcnosti žiadne miesto na ich duchovnom tele nezostalo nechránené.
Radujme sa v sile „mládeže Sionu“, ktorá stojí neohrozene uprostred nepokojných prúdov nášho času.
_____________________________
1 Eter 12:27
2 Žalmy 51:19
3 Nefi 9:20