Pôstne obete: Vyjadrenie súcitu

Posolstvo územného predsedníctva

Apoštol Pavol učil, že všetok zákon je naplnený v jednom príkaze: milovať budeš.¹ Pavol ďalej učí, že pravá láska pramení z čistého srdca a úprimnej viery.² Základnou časťou našej viery je dosiahnutie duchovnej i časnej sebestačnosti. Sebestačnosť bola aj je jednou z priorít, ktoré sú Svätí neskorších dní učení v tejto dispenzácii. Avšak cesta k sebestačnosti vie byť dlhá a môžu ju sprevádzať prerušenia, choroby, finančné ťažkosti a osobné a iné rozhodnutia, ktoré môžu narušiť cestu časnej sebestačnosti, ktorá je jedným z aspektov sebestačnosti. Druhým je duchovná sebestačnosť. Obe sú neoddeliteľnými stranami tej istej mince:  úplnej sebestačnosti.³

Bez toho, aby sme sa pozastavili a súdili dôvody nešťastia našich bratov a sestier v čase ich núdze, pravá láska by nás mala primäť k súcitu, ktorý má v jazyku písem doslovný význam: „trpieť s ostatnými“⁴. Spasiteľ, „majúc vnútro naplnené milosrdenstvom, súc naplnený súcitom voči deťom ľudským“⁵, je pre nás dokonalým príkladom súcitu a pravej lásky. Zakaždým, keď bol Spasiteľ nablízku niekomu v ťažkostiach a súžení, neodviedol svoju pozornosť k tomu, aby zisťoval príčiny alebo zatracoval zlé rozhodnutia. Vo Svojej dokonalej láske mal súcit pre každého jedného z nich a okamžite konal, žehnajúc im v ich núdzi alebo chorobe.

Tak ako vdova⁶, ktorá dala obeť napriek tomu, že nemala odkiaľ dať, tak aj každý člen Cirkvi má úžasnú výsadu, že sa môže deliť o božský dar súcitu skrze pôst a obete. Bez ohľadu na sociálne postavenie⁷ alebo dostupné prostriedky sa Svätí neskorších dní raz mesačne postia, aby posilnili svoju duchovnú sebestačnosť a tiež aby skrze platenie pôstnych obetí pomohli núdznym dosiahnuť ich vlastnú sebestačnosť.

Pán nazval Sion Svojim ľudom⁸, keďže splnili tri požiadavky cnosti: Boli jedného srdca, prebývali v spravodlivosti a neboli medzi nimi chudobní. Nie náhodou Sion znamená „čistí v srdci“⁹. Písma nám opäť ukazujú, že čistota srdca prináša súcit a milosrdenstvo, a tie následne vyvolávajú pravú lásku.  To, že Enochov ľud porozumel prikázaniu „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“¹⁰ ho viedlo k súcitu tak, že trpeli s tými menej šťastnými bratmi a sestrami a spolupracovali, aby priniesli úľavu chudobným a núdznym do takej miery, že už medzi nimi nebolo chudobných.

Vo svete, ktorý odvracia pozornosť od Spasiteľovho učenia, je pre mnoho bratov a sestier namáhavé naplno rásť v neprajných podmienkach a okolí alebo s obmedzenými možnosťami. Skrze súcit si môžeme obnoviť vieru. Naša viera v Ježiša Krista a Jeho evanjelium je dostačujúca na to, aby sme si vyvinuli súcit a lásku k núdznym. S presvedčením v nádej na lepší svet sa môžeme podieľať štedrými pôstnymi obeťami zo srdca naplneného láskou a súcitom pre našich bratov a sestry.

Keď prechádzame týmto životom s vďačným postojom, budeme citlivejšie vnímať to, že existujú ľudia s väčšími potrebami, ako sú tie naše. Budeme ako vdova, ktorá aj v najhorších okolnostiach považovala za svoju posvätnú výsadu to, že mohla prispieť chudobným a núdznym.

Pôst a platenie pôstnych obetí sa môžu stať súčasťou našich životov a môžeme ich vyučovať a vštepovať do našich rodín a kongregácií.  Vaše verné dodržiavanie tohto prikázania prinesie svetlo Jeho nasledovníkom,¹¹ Spasiteľ bude naším sprievodcom a Jeho ľud bude ako prameň, ktorého vody nikdy nevyschnú.¹² Čo je však hlavné, budeme sa starať o chudobných a núdznych, všetci ako deti toho istého Otca, zachovávaní Jeho láskou, udržujúc si odpustenie hriechov, a tak súc schopní kráčať pred Bohom bez viny.¹³

Poznámky
1. Galatským 5:14
2. 1. Timoteovi 1:5
3. Dieter F. Uchtdorf, „Poskytovanie pomoci Pánovým spôsobom“, október 2011
4. Sprievodca písmami: Súcit
5. Mosiáš 15:9
6. Marek 12:41 – 44
7. Piata kniha Mojžišova 16:17
8. Mojžiš 7:18.
9. NaZ 97:21
10. Matúš 22:39
11. Izaiáš 58
12. Izaiáš 58
13. Mosiáš 4:26