Tomu, kto prijíma, dám viac
Keď som pred mnohými rokmi slúžil vo Francúzsku ako misionár na plný úväzok, spolu s mojím spoločníkom sme boli pozvaní domov k láskavej a vernej kresťansky založenej pani. Počas príjemného rozhovoru vyjadrila svoje obavy o upadajúcu vieru v spoločnosti. Podľa nej k tomuto úpadku prispievali niektoré náboženské výrazy, ako „pokánie“ alebo „poslušnosť“. „Ľudia sa týchto slov boja,“ tvrdila neústupčivo, „a odrádzajú ich od náboženstva.“
Odvtedy som často premýšľal nad slovami, ktoré používame v našich rozhovoroch o evanjeliu. Hoci je pravda, že spoločnosť vo všeobecnosti môže vnímať niektoré výrazy spojené s evanjeliom negatívne, je tiež pravda, že slová môžu mať hlboký význam a moc. Štúdium písiem odhaľuje, že Pán používa Svoje slová so zámerom. Keď si nájdeme čas, aby sme porozumeli ich významu, začneme rozumieť Jeho posolstvu a účelom do väčšej hĺbky.
Poslušnosť je o dôvere a láske
Jedným takým slovom, ktoré má hlboký význam a moc, je slovo „poslušnosť“. Zákon poslušnosti bol daný Adamovi a Eve po ich páde. Tento zákon bol prvým krokom k tomu, aby sme získali prístup k Spasiteľovej vykupujúcej moci. V rozpore s tým, čo si myslí svet, nie je poslušnosť o obmedzovaní; skôr je to o tom, aby sme sa naučili dôverovať Bohu a Jeho radám: „Požehnaní sú tí, ktorí počúvajú predpisy moje a prepožičiavajú sluch rade mojej, lebo tí sa naučia múdrosti; lebo tomu, kto prijíma, dám viac.“ (1) Keď sa naučíme dôverovať Pánovi, začneme si s Ním rozvíjať osobný vzťah a zakúsime úžasné účinky Jeho požehnaní. Dôvera v Neho vyvoláva lásku a láska ďalej podporuje dôveru. Keď poslúchame Jeho hlas, naša láska sa prehlbuje a náš vzťah s Ním sa stáva pevným a radostným.
Zmena srdca
Považujem za zaujímavé, že predtým, ako Spasiteľ poučil farizejov o prvých dvoch veľkých prikázaniach milovať Boha a svojho blížneho (2), učil podobenstvo o svadbe kráľovského syna, ktoré ukončil slovami: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (3) V súčasnom zjavení Pán pridal k tomuto výroku ďalšie vysvetlenie, keď učil: „… prečo nie sú vyvolení? Pretože ich srdcia tak veľmi lipnú na veciach tohto sveta a snažia sa o pocty ľudí …“ (4) Keď poslúchame Pána a učíme sa dôverovať Mu a milovať Ho, naše srdce sa postupne mení a zámer našich túžob sa sústreďuje na náš zmluvný vzťah s Ním. V procese učenia sa poslušnosti sa učíme aj ceniť si dobré veci, na ktorých skutočne záleží, a zaujímať sa o ne.
Stávame sa menej sebeckými
Keď sa náš zámer zmení, náš prirodzený sklon byť sebeckými postupne slabne. Zákon poslušnosti nemal nikdy za cieľ vytvoriť bábky, ale skôr rozvinúť učeníkov, ktorí sa rozhodnú dôverovať Pánovi a milovať Jeho aj ostatných. Náš Nebeský Otec je dokonalý, pretože Jeho srdce sa zmenilo. Boh je Bohom, pretože si neustále vyberá to, čo je dobré; Jeho srdce už neuchováva žiadne zlomyseľné túžby a neustále sa rozhoduje milovať nás a robiť to, čo je pre nás najlepšie. (5) Slovami staršieho Jeffreyho R. Hollanda: „Prvým veľkým prikázaním celej večnosti je milovať Boha celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou – to je prvým veľkým prikázaním. Ale prvou veľkou pravdou celej večnosti je, že Boh nás miluje celým Svojím srdcom, mocou, mysľou a silou. Táto láska je základným kameňom večnosti a má byť základným kameňom nášho každodenného života.“ (6)
Kiež nájdeme silu dôverovať Pánovi a milovať Ho tak, že budeme poslúchať Jeho hlas. Potom sa naše srdce zmení a zažijeme tú nesmiernu radosť, ktorá pochádza z toho, keď s Ním máme osobný vzťah.
- 2. Nefi 28:30
- Matúš 22:36 – 40, Lukáš 10:25 – 37
- Matúš 22:14
- NaZ 121:34-35
- 2. Nefi 26:24
- „Zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami“, starší Jeffrey R. Holland, Generálna konferencia apríl 2016