Keď prijímame fakt, že Kristus je náš Spasiteľ, želáme si, aby sme sa o Ňom učili a nasledovali Jeho príklad, dúfajúc, že v sebe rozvinieme Jeho charakter a vlastnosti. Veríme, že keď už v Neho a v Jeho zmiernu obeť rozvinieme vieru, vyplynú z toho niektoré prirodzené dôsledky: budeme si priať zmeniť svoj život skrze pokánie, naša vôľa a srdce sa obrátia k Pánovi a budeme súhlasiť s tým, že s Ním uzatvoríme zmluvy skrze obrady.
Pán zjavil, že tí, ktorí vskutku svojimi skutkami prejavujú, že prijali z Ducha Kristovho na odpustenie hriechov svojich, budú prijatí krstom do jeho cirkvi.[1]
Po krste sme konfirmovaní za členov Cirkvi kladením rúk mocou a právomocou kňazstva. Ďalším krokom nášho duchovného rozvoja bude obdržať ďalšie spásne obrady vo svätom chráme. Za normálnych okolností môžu byť obrady krstu, konfirmácie, obdarovania a pečatenia vykonávané za seba iba raz. Neskôr sa môžeme učiť z týchto obradov, keď ich vykonávame v zastúpení za zosnulé osoby.
Pán poskytol spôsob, aby sme my, Jeho deti, mohli neustále a individuálne prijímali z jedného jeho obradu, sviatosti.
Tento vzor zavedený Spasiteľom je, že Jeho Cirkev sa musí stretávať počas sabatu, aby prijímala sviatosť „… na pamiatku pána Ježiša“[2] a „aby sa postili a modlili a aby jeden s druhým hovorili o blahu duší svojich“.[3]
V Jeho nekonečnej múdrosti nám poskytol príležitosť, aby sme si odpočinuli od nášho každodenného ruchu, uschopniac nás, aby sme zastavili všetky naše trápenia a starosti. Keď necháme svet za nami, sme schopní skrze obrad sviatosti obnoviť krstnú zmluvu. Pán v tomto obrade sľubuje, že keď prijímame sviatosť, tí, ktorí sú ochotní vziať na seba Jeho meno a dodržiavať Jeho prikázania, môžu vždy mať jeho Ducha, aby bol s nimi.[4]
Keď necháme svet za nami, sme schopní skrze obrad sviatosti obnoviť krstnú zmluvu.
Ako jednotlivci a rodiny by sme mali všetci veľa získať, ak sme každý týždeň pripravení s usilovnosťou a pokorou, aby sme prijali sviatosť. Na tento obrad sa každý týždeň pripravujeme tak, že sa usilujeme žiť v spravodlivosti po všetky dni a vo všetkých dobách.[5] Napríklad štúdiom písiem, modlitbou v súkromí a so svojimi rodinami. Okrem toho, ak plánujeme sobotné aktivity tak, aby sme mohli ísť večer skoro spať, aby sme sa v nedeľu zobudili s vďačnosťou, radosťou a šťastím, potom budeme pripravení prijať sviatosť a počúvať príhovory, súc „… vyživovaní dobrým slovom Božím.“ [6] Potom budeme schopní rásť a prehlbovať svoj vzťah so Spasiteľom a zvýšiť naše poznanie o Ňom.
V tomto bode je dôležité zvýrazniť podobnosť medzi svätosťou chrámu a svätosťou sabatu. Keď sa pripravujeme na návštevu chrámu, začíname s dostatočným časom na našu prípravu. Nielenže sa obliekame tak, aby sme preukázali úctu a úctivosť chrámu a tomu, čo predstavuje, ale keď sme vo vnútri alebo na jeho pozemkoch, správame sa tak isto. Šepkáme a učíme svoje deti, že na tomto mieste zachovávame najvyššiu úctu. Keď posväcujeme sabat tým, že počas nedeľných zhromaždení a po celý deň sme úctiví, rozvíjame svätosť a božskú podstatu, ktorú nachádzame v našom Nebeskom Otcovi, ktorý „na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal … Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho.“[7]
Ak skúšame cnosť slova Božieho, nielenže oplývame poznaním Krista, ale naše svedectvo o jeho pravde nebude založené iba na viere samotnej, bude založené na zázrakoch a divoch, ktoré budeme zakúšať v našich životoch a rodinách.
[1] Pozri NaZ 20:37.
2 Moroni 6:6
3 Moroni 6:5
4 NaZ 20:77, Ján 14:16
5 NaZ 59:11
6 Moroni 6:4
7 Genesis 2:2 – 3