29. decembra 2020 o 12:20 miestneho času zasiahlo stredné Chorvátsko v blízkosti mesta Petrinja zemetrasenie o sile 6,4 stupňa. Podľa starostu mesta Petrinja, Darinka Dumbovica, zemetrasenie zničilo zhruba polovicu mesta, zabilo sedem ľudí a 36 ľudí bolo zranených. Vďaka skúsenostiam s pomocou v podobných katastrofách sa misionári a dobrovoľníci z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní žijúci v tej oblasti rýchlo zmobilizovali a podali pomocnú ruku.
V dňoch, ktoré nasledovali po zemetrasení zažili obyvatelia značné utrpenie ako následok zničenia takmer 4 000 domov, zatvoreniach škôl a usneženého zimného počasia. Nevyhnutne potrebovali zásoby jedla, vody a paliva na vykurovanie. Vyšla výzva na tieto položky a taktiež na prepravné kontajnery a karavány, ktoré mohli slúžiť ako dočasné ubytovanie. Naštastie boli tieto výzvy rýchlo zodpovedané.
Keď sa rozšírili správy o zemetrasení, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní darovala Chorvátsku a iným okolitým krajinám veľké množstvo jedla, vody, oblečenia a vybavenia a pomohla miestnej armáde v logistickej snahe o distribúciu materiálnej pomoci.
Cirkev má 12 vyučujúcich misionárov a tiež misijnú kanceláriu v Záhrebe, kde bolo zemetrasenie silno cítiť. Vďaka tejto blízkosti sa Cirkev mohla okamžite spojiť s vedením Chorvátskeho Červeného Kríža (HCK – Hrvatski Crveni Križ), aby poskytli podporu.
Cirkevní dobrovoľníci boli rýchlo pridelení pracovať v budove HCK v meste Sisak, ktoré leží na okraji zóny poškodenia zemetrasením. Dobrovoľníci a misionári išli do práce pod vedením miestneho riaditeľa HCK, Sanju Tomašineca.
„Bolo to pre nás veľmi ťažké obdobie,“ povedal Tomašinec. „Stovky dobrovoľníkov prišli zo všetkých častí Chorvátska a jedného dňa sa dostavili mladí misionári a obrátili sa na mňa s túžbou pomocť. V tom čase sme sa cítili stratení, lebo toho bolo ozaj veľa, a ponúkol som im [úlohu], aby pomohli so zberom prijatej pomoci a distribúciou tejto pomoci tým, ktorí utrpeli škodu či stratu. Predstavil som ich mladým dobrovoľníkom z nášho mesta Sisak a povzbudil som ich k spolupráci.“
2. januára, iba iba štyri dni po prvom zemetrasení, už misionári balili a prevážali do postihnutých oblastí v misijnej dodávke škatule plné naliehavo potrebných zásob .
Nasledujúci týždeň boli misionári poslaní, pod neustálym vedením riaditeľa Sanju Tomašineca, do centrály HCK v meste Petrinja, ktoré leží najbližšie k epicentru.
Keď sa misionári zastupujúci Latter-day Saint Charities dozvedeli o zemetrasení, rozhodli sa zistiť, čo je potrebné a pomôcť. Kontaktovali jedného zo svojich overených partnerov – Chorvátsku baptistickú pomoc (CBAid) – ktorá chcela poskytnúť jedlo, ale chýbali im prostriedky.
CBAid požiadala o pomoc Latter-day Charities so získaním a distribúciou jedla 400 rodinám, ktoré prišli o domov, či boli inak zasiahnuté. Škatule s jedlom obsahovali orechy, sušené ovocie, strukoviny, krekry, toast, čokoládovú nátierku, konzervy mäsa a tuniaka, polievky, cestoviny, mlieko, soľ, cukor, ryžu a olej. Latter-day Saint Charities poskytli financovanie a CBAid sa postarala o zadováženie, balenie a distribúciu produktov.
Ďalších 42 misionárov na plný úväzok bolo dočasne v karanténe v Záhrebe na ceste na misiu do Nemecka a na Slovensko. Po ukončení povinnej sedem dňovej karantény mali asi týždeň pred ich odletom, čo im dalo možnosť pomôcť CBAid v balení a distribúcii jedla.
Misionári slúžiaci v rôznych mestách po celom Chorvátsku pomáhali v distribučnom centre HCK až šesť hodín denne, štyrikrát v týždni. Títo misionári sa striedali na smeny, po štyroch až šiestich naraz, aby pomohli v humanitárom úsilí. Počas mesiacoch nasledujúcich po zemetrasení sa do práce zapojilo viac ako 60 misionárov.
Keď sme sa spýtali ako sa pracovalo s mladými misionármi, pán Tomašinec povedal: „Mladí misionári zanechali na mňa dobrý dojem, ako aj na ostatných mladých ľudí, ktorí sa stali dobrovoľníkmi. [...] Všetci boli dobre vychovaní a vzdelaní. Hovorili krásne po chorvátsky, a my vieme, že to nie je ľahké. Mladí misionári sa preukázali ako usilovne pracovití, spoľahliví, komunikatívni a naplnili nás silou, spoluprácou a radosťou v najťažších chvíľach, ktoré sme prežili. Sme veľmi šťastní, že k nám prišli z opačného konca sveta, do malého a zničeného mesta, ktoré nie je vidieť ani na mape.“