Po zázračnom nasýtení piatich tisícok Ježiš predniesol nádhernú kázeň o chlebe života. Poukázal na to, že mnohí Ho nenasledovali pre posolstvo, ale preto, „že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“1. Z tohto dôvodu vysvetlil, že On je ten pravý chlieb života a že časné požehnania prijaté v tomto živote, dokonca aj zázračným spôsobom, ich nespasia: „Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli.2
Dopad Jeho posolstva bol taký, že „odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním“.3
Ježiš si všimol túto reakciu a pozrel sa na Dvanástich, ktorí boli s Ním, a spýtal sa: „Či aj vy chcete odísť?“ Peter okamžite prevzal zodpovednosť, vykročil vpred a na vyjadrenie toho, čo všetci cítili, zvolal: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš“.4
Všetci sme prešli a ešte prejdeme ťažkými situáciami v našich životoch, kde naše očakávania nenájdu súvislosť s našou súčasnou realitou.
Nastanú chvíle, kedy sa možno budete cítiť unavení, sklamaní, skľúčení alebo prázdni. Okrem toho možno príde čas, keď budeme uvažovať ako tí za starých čias, hovoriac, že „márne je slúžiť Bohu, a čo to prospieva, že sme zachovávali nariadenia jeho a že sme chodili pred Pánom mocností žalostne?“ 5
Toto sú chvíle, keď kľačíme a voláme:
„Kde sa môžem obrátiť za pokojom?
Kde je moja útecha,
keď ma všetko ostatné uzdraviť nevie?
Keď sa hnevom, zlobou a boľavým srdcom,
rozpadám
V duši hľadám?“ 6
Dovoľte mi podeliť sa s vami o niekoľko zásad, ktorých pochopenie nám pomôže vytrvať, keď sa pozeráme dopredu na lepšie časy.
Zmysel tohto života. Prezident Russell M. Nelson nám pripomenul, že: „Pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.“7
Nikdy nestrácajte zo zreteľa, že táto zem, na ktorej žijeme, bola stvorená a pripravená pre nás, aby sme uskutočnili plán spásy: „A budeme ich tým skúšať, aby sme videli, či budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže“ 8, výzvam života vyplývajúcim z okolností. Na druhej strane, ako bolo vysvetlené prorokovi Josephovi Smithovi: „všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje“9. Skúšky sú prirodzene ťažké. Keď to pochopíme, uvedomíme si, že to nie o tom, že s nami nie je niečo v poriadku, ale že napĺňame samotný účel, pre ktorý sme tu.
Nikdy nevyskakujte z lode uprostred búrky. Na chvíľu si predstavte, že ste na lodi prechádzajúcej cez veľmi silnú búrku uprostred oceánu. Predstavte si, že „zúri búrka! Vlny hádžu vysoko! Obloha je zatienená čierňavou. Žiadne útočisko ani pomoc nie je blízko.“10 Som si istý, že by vám napadlo veľa dojmov a pocitov, no vyskočiť z lode, to k nim nepatrí. Loďka evanjelia nám vždy ponúkne ochranu a útočisko uprostred búrok života.
Držte sa viery a vedomostí, ktoré už máte. Kráľ Benjamín nás nabádal, aby sme verili v Boha, verili, že má všetku múdrosť a všetku moc, a verili, že „človek neobsiahne všetky veci, ktoré môže obsiahnuť Pán.“11 Pochopenie našej neznalosti by malo byť istým spôsobom súčasťou nášho svedectva.
V rámci tejto smrteľnej skúsenosti nemáme okamžité odpovede na všetky otázky ohľadom okolností v živote. Preto: „Držte sa pevne toho, čo už viete a zostaňte silní, pokiaľ nepríde dodatočné poznanie“.12
Veci, ktoré už vieme, sú dôležitejšie a silnejšie ako veci, ktorým možno ešte celkom nerozumieme.
Modlím sa, aby sme prijatím týchto zásad mohli opakovane hovoriť ako Peter: „Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš.“13
1 Ján 6:26.
2 Ján 6:49.
3 Ján 6:66.
4 Ján 6:67 – 68.
5 Malachiáš 3:14.
6 Hymn 129, Where Can I Turn for Peace?
7 President Russell M. Nelson, „Radosť a duchovné prežitie“, Generálna konferencia október 2016.
10 Hymn 105. Master, the Tempest Is Raging
12 Starší Jeffrey R. Holland, „Pane, verím!”, apríl 2013
13 Ján 6:67 – 68