Po tom, čo som bol ako 20-ročný pokrstený v San Leandre v Kalifornii a po dvoch semestroch na Univerzite Brighama Younga, som cestoval na jar roku 1977 zaoceánskym letom smerujúcim do Kodane. Išiel som v lete domov, aby som si zarobil na ďalšie semestre na BYU. Aspoň som si to myslel!
Počas toho dlhého letu som sa snažil pospať si, aby som bol odpočinutý, keď sa uvidím so svojou rodinou – teraz ako člen Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Odpočinok však nechcel prísť. Neustále som počul hlas proroka, vtedy prezidenta Kimballa, ktorý hovoril: „Každý spôsobilý mladý muž by mal slúžiť na misii.“1 „Som príliš starý,“ presviedčal som sa, „…kým budem môcť ísť, budem mať 22 rokov, čo je o 3 roky viac ako má väčšina starších, ktorí idú na misiu.“ Neustále som počul prezidenta Kimballa, takmer akoby sedel hneď vedľa mňa. Bol som kvôli nemu hore a nemohol som ho ignorovať.
Nakoniec, zo strachu, že sa vôbec nevyspím, som povedal Nebeskému Otcovi: „Dobre teda, ak niekoho inšpiruješ, aby ma požiadal, aby som išiel na misiu, potom pôjdem.“ To stačilo, zaspal som a spal až kým lietadlo nepristálo, a už som viac nemyslel na to, čo som Pánovi alebo prezidentovi Kimballovi sľúbil.
Iba štyri dni po tom, čo som prišiel do severného Dánska, som navštívil zhromaždenie v pobočke Aalborg. Nikoho som tam nepoznal. Hneď po zhromaždení sviatosti prišiel prezident pobočky Johannes Vestbø priamo ku mne a povedal: „Nepoznám vás, ale v bielej košeli a obleku vyzeráte ako člen Cirkvi. Ste členom?“ Potvrdil som to a on pokračoval: „Môžem vás pozvať do mojej kancelárie, aby som vás mohol lepšie spoznať?“ Naše stretnutie trvalo len desať až pätnásť minút. Už po niekoľkých minútach povedal: „Je to veľmi zvláštne, no hoci vás nepoznám, mám veľmi silný pocit, že mi Pán hovorí, aby som vás požiadal, aby ste išli na misiu. Pôjdete?“
Duch zosilnel a obaja sme začali roniť slzy, keď som si spomenul na svoj sľub Pánovi, ktorý som Mu dal len pred štyrmi dňami, a podelil som sa s ním o to. Vedel som, čo musím urobiť – nasledovať hlas žijúceho proroka. Čoskoro potom boli moje misijné papiere odoslané a namiesto toho, aby som sa vrátil na BYU, peniaze, ktoré som si v to leto zarobil, išli na moju misiu, ktorú som slúžil v Anglicku v oblasti Londýn od novembra toho roku.
Keď začneme tento nový rok a dáme si osobné ciele ohľadom Územného plánu na rok 2019, s hlavným z nich „Nasledovať proroka“, viem z osobnej skúsenosti, že to prinesie do života tie najväčšie požehnania. Nasledovanie proroka vo všetkom, čo nám radí, aby sme robili, „posilní (našu) vieru v Nebeského Otca a Ježiša Krista“.
Žijúci prorok je Pánovým hovorcom na zemi. „Prorok nestojí medzi vami a Spasiteľom. Skôr stojí vedľa vás a ukazuje cestu k Spasiteľovi.“2 Ako sa píše v 3. Nefi 20:24, „…všetci proroci …svedčili o (Kristovi)“. Prorok nám hovorí večné pravdy a dáva nám spoľahlivú radu. „Vždy, keď som počúval radu prorokov, pocítil som potvrdenie tejto rady v modlitbe, a potom som sa ňou riadil, zistil som, že to utvrdilo moje bezpečie.“3 Prorok nás povzbudzuje nasledovať prikázania, čo vedie k šťastiu, pokoju a večnému životu.
Doteraz už štyri desaťročia som rozhodnutý Nasledovať žijúcich prorokov. Z rozhodnutia v roku 1977 nasledovať proroka prišli nespočetné požehnania nielen mne, ale celej mojej rodine. Vyzývam nás všetkých, aby sme si stanovili osobné ciele a urobili záväzok nasledovať proroka, čím môžeme získať nesmierne požehnania v tomto živote aj v živote, ktorý príde.
________________________
1 Spencer W. Kimball, Posolstvo Prvého predsedníctva, november 1977, „It Becometh Every Man,“ 3. odstavec
2 Neil L. Andersen, „Prorok Boží,“ Generálna konferencia apríl 2018
3 Henry B. Eyring, „Finding Safety in Counsel,“ Ensign, máj 1997, s. 25