Od 26. júla do 2. augusta 2025 sa v blízkosti mesta Veliko Tarnovo v Bulharsku zišlo päťdesiat mladých dospelých z celej Európy, aby pomáhali v škole pre sociálne znevýhodnené deti. Táto týždenná udalosť, ktorú zorganizovala Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, bola začiatkom štvorfázového projektu renovácie a terénnych úprav „Školy umenia a remesiel Dimitara Ekimova“ v neďalekej dedine Rusalya.
Účastníci pricestovali z Rakúska, Rumunska, Česka, Nemecka, Talianska, Španielska, Švajčiarska, Rumunska, Anglicka a Francúzska.
Formálna konferencia sa začala v nedeľu 27. júla bohoslužbou, prezentáciou školy a večerom, ktorý mal pomôcť účastníkom lepšie sa spoznať. Toto podujatie viedli starší a sestra Baileyovci, ktorí slúžia v Cirkvi ako starší misionársky pár na plný úväzok. Pomáhali im pri tom mladí dospelí vedúci a ďalšie misionárske páry. Pridali sa aj traja miestni mladí dospelí zo Sofie, ktorí pomáhali s nadväzovaním miestnych kontaktov.
Účastníci pracovali každý pracovný deň od 9:00 do 17:00, kedy pleli burinu, odpratávali kríky, zamotané stromy a kamene a premenili zarastený pozemok na budúce ihrisko pre žiakov. Vďaka obedu a interakcii s deťmi boli prestávky veselé.
V piatok skončili prácu na poludnie, čo uzatvorili energickou kultúrnou oslavou. Dobrovoľníci a študenti tancovali na hudbu z celého sveta, a vyvrcholením bolo veselé a zjednocujúce predstavenie tradičných bulharských ľudových piesní. Atmosféra bola naplnená jednotou a radosťou.
Okrem toho, že sa areál fyzicky vylepšil, mnohí účastníci považovali túto skúsenosť za veľmi zmysluplnú. Aleksandar Stoyanov zo Sofie sa podelil o nasledovné: „Nikdy som nenašiel také pracovné zadosťučinenie, ako keď som slúžil týmto ľuďom.“ Kenya, mladá dospelá žena zo Španielska, ktorá pochádza pôvodne z Peru, vyjadrila svoje šťastie jednoducho: „Veľmi dobre,“ povedala s rozžiareným úsmevom. Eimer Allott z Anglicka sa podelil o tieto myšlienky: „Na slávnostných zasadaniach sme mali niekoľko príhovorov o tom, že prvá vec, ktorú Ježiš urobil, bolo, že slúžil. Duch Boží, ktorý tu cítime, znamená, že ľudia sú k sebe milší.“
Animari Dimitrova, majiteľka školy, sa skupine srdečne poďakovala: „Z celého srdca vám ďakujeme. Sme vaši veľmi, veľmi dobrí priatelia a máme vás radi.“ Jej slová odrážali hlboké spojenia, ktoré sa počas tohto týždňa vytvorili.
Deti a dobrovoľníci sa počas posledného spoločného popoludnia smiali, tancovali a objímali – bola to emotívna rozlúčka, ktorá ukázala vzájomnú lásku a rešpekt, ktoré sa vybudovali prostredníctvom služby.
Viackrát ich navštívil zástupca primátora Georgi Nedev, ktorý projekt podporoval už od začiatku. Po účasti na štvrtkovej večernej prezentácii, ktorá obsahovala príhovory a svedectvá, poznamenal, že cítil vrúcnosť a že „sa tam zdieľala láska“.
Vedúci Cirkvi v Bulharsku, okrskový prezident Nikolaj Danev, hovoril počas podujatia o dôležitosti služby a citoval Kristovo prikázanie, že máme milovať Boha a svojho blížneho. Theon Grigorov, miestny projektový manažér, priznal, že ho spočiatku odrádzala náročnosť tejto práce, ale povedal: „Ľudia [na konferencii] boli veľmi ochotní pomôcť, čo nám prácu uľahčilo.“
Christian Ottiker, manažér Oddelenia služieb sociálnej pomoci a sebestačnosti na území Európa – stred, zdôraznil, že vo vízii Cirkvi ohľadom budovania komunity ide o to, že sa treba zameriavať na každého jednotlivca.
Sestra Sharon Eubanková, humanitárna manažérka Cirkvi, často pripomína členom, aby sa „spájali v dobrote s ľuďmi vo svojom okolí“. Táto konferencia bola stelesnením tohto ideálu a dokázala, že keď sa zídu veriaci za účelom služby, menia sa životy a menia sa komunity.