Vysoko v balkánskych kopcoch nad mestom Skopje sa nachádza malá dedinka Koliçan. Od roku 1940 tam deti z dedinky navštevujú malú základnú školu. Každú zo šiestich tried vykurovala vlastná pec na drevo. Tieto pece každé ráno rozkúril školník. Časom steny a stropy stmavli od sadzí a každý deň sa vzduch v triedach naplnil dymom.
Bola tiež narušená konštrukcia školy. V základoch boli nebezpečné trhliny. Omietka na stenách vo vnútri i vonku bola poškodená a opadávala. Bolo potrebné vykonať množstvo prác, aby bola škola bezpečná pre deti, ktoré sa do nej každý deň prichádzali učiť.
Nezdravú situáciu si všimli starší Stringham a sestra Stringhamová, misionári z Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, a oslovili riaditeľa školy a spýtali sa ho, čo by si prial zmeniť. Pokorne sa spýtal: „Mohli by ste nám pomôcť premaľovať triedy, aby sme sa zbavili fľakov zo sadze?“ Misionári odpovedali: „To by sme mohli, ale nebolo by lepšie, keby sme tiež vymenili staré pece?“
S výrazom nádeje na tvári sa spýtal: „To by ste urobili?“
Potom sa misionári pozreli von z okna a všimli si malý prístrešok dole na kopci a spýtali sa, či to sú toalety pre školu. Išli po blatistej ceste, aby skontrolovali stav záchodov – dve diery v zemi bez tečúcej vody na umývanie rúk.
V spolupráci s miestnymi rodinami sa misionári rozhodli pomôcť zmeniť situáciu detí v škole k lepšiemu. To, čo sa začalo ako malý projekt s niekoľkými farbami a novým klimatizačným systémom, sa zmenilo na dedinský zázrak.
Rodiny detí začali prichádzať a pomáhať. Keď sa starosta obce dozvedel, čo sa v škole deje, zaobstaral ďalšie obecné financie na pomoc s potrebnými projektmi. Spolu s celou dedinou sa začal angažovať do toho, aby sa ich škola stala bezpečným a šťastným miestom na učenie detí.
Vďaka darom od Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní misionári vymenili pece na drevo za nástenné klimatizačné jednotky a vymaľovali triedy.
Potom sa pustili do práce na nových toaletách. Na pomoc prišli miestni stavební robotníci, ktorí darovali čas, prácu a materiál. Starý sklad dreva v škole sa zmenil na toalety, v ktorých je tečúca voda a riadne záchody. Opravili sa betónové schody, chodníky a stĺpy. Celá škola bola nanovo omietnutá a exteriér bol vymaľovaný. Opravili sa rozbité ploty a postavil sa nový betónový oporný múr, aby sa mohlo zasypať šikmé ihrisko a vytvoriť z neho bezpečný priestor na hranie.
Jeden žiak šiestej triedy povedal, že na opravu školy venoval peniaze, ktoré dostal k svojim narodeninám. Veľkorysé dary v podobe času, práce, materiálu, potravín a všetkého, čo sa dalo ponúknuť, prekonali všetky očakávania.
Všetci v dedine prišli osláviť slávnostné znovuotvorenie. Imám z blízkej mešity pridal svoje požehnanie. Deti spievali a tancovali, zatiaľ čo hudobník hral na tradičnom dvojstrunovom çifteli, zatiaľ čo odznievali prejavy vďaky.
Starosta sa prihovoril svojim obyvateľom: „Dnes chceme ukázať, že takéto dobro sa dá dosiahnuť len vtedy, keď spolupracujeme bez osobných záujmov na mierovom cieli. Tento deň sa zapíše do histórie tejto školy.“ Misionárom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní poďakoval za ich príspevky.
Keď sa potom misionári stretli s miestnymi organizáciami, ktoré pomohli s týmto školským projektom, dozvedeli sa, že hodnota dodatočných finančných prostriedkov a darovanej práce viac ako zdvojnásobila to, čím prispela Cirkev.
