Pred pár rokmi som mal problém s nezvyčajným kašľom. Aj po lekárskych konzultáciách a liekoch sa zdalo, že nič nefunguje. Moje telo sa úplne rozpadalo. Štyri dni som nemohol spať. Prišla sobota, ale úľava nenastala. V nedeľu skoro ráno som prosil Pána o Jeho moc. Napriek tomu som si nedokázal odpočinúť, ale na myseľ mi prišla jedna fráza: „Vrátim sa k tebe.“ Okamžite som spoznal kontext tejto frázy. Svätým z kolu Oeiras v Portugalsku som hovoril o tom, čo je obrad (sviatosť) a ako sa „v obradoch jeho … prejavuje moc božskosti“(1).
Začal som vysvetlením, že sviatosť je obrad, skutok, čin, no stáva sa iným činom, stáva sa posvätným činom. Prečo? Po prvé, pretože predstavuje, alebo skôr je symbolom Spasiteľa a Jeho vykupiteľského poslania; po druhé, tieto činy majú pripojené zmluvy; po tretie, sú vykonávané mocou svätého kňazstva podľa rádu Syna Božieho a nakoniec, sú spojené s menom Ježiša Krista, menom, ktoré má moc.
Ďalej som vysvetlil, že každý kúsok chleba a každá troška vody požehnané právomocou svätého kňazstva predstavujú telo a krv Kristovu. Toto je nová zmluva (2), ale je individuálna a veľmi osobná. Prezident Dallin H. Oaks učil: „Pretože je odlomený a odtrhnutý, každý kúsok chleba je jedinečný, tak ako sú jedineční jednotlivci, ktorí ho jedia. Každý z nás má odlišné hriechy, z ktorých musíme činiť pokánie. Každý z nás má odlišné potreby, ktoré potrebuje posilniť prostredníctvom uzmierenia Pána Ježiša Krista, ktorého si pri tomto obrade pripomíname.“ (3) Každý kúsok chleba je daný individuálne a každý pohárik vody je vzatý individuálne – je to pozvanie – „Vstaňte a poďte ku mne, aby ste mohli vložiť ruku svoju do boku môjho, a tiež aby ste mohli pocítiť stopy klincov v rukách mojich a nohách mojich, aby ste mohli vedieť, že ja som Boh Izraela a Boh celej zeme a že som bol zabitý pre hriechy sveta.“ (4) Každý týždeň máme príležitosť byť Jeho svedkom. Svedkom Jeho mena, mena, ktoré má moc.
Keď Peter a Ján uzdravili „muža, chromého od narodenia“ (5), „pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji“ (6). Čo bolo také dôležité, že to prinútilo týchto vládcov náboženskej spoločnosti zhromaždiť sa? Čoho sa báli? „Postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?“ Peter odpovedal: „V mene Ježiša Krista.“ A tak bolo Petrovi a Jánovi zakázané, aby „nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom“ (7). Vyzval som Svätých z Oeiras, aby prijímali sviatosť s väčším úmyslom a sľúbil som im, že Pán Ježiš sa vráti, aby nám pomohol Svojou mocou. Teraz som bol na rade ja, aby som prijal výzvu, aby bolo otestované všetko, v čo som veril.
Dokonca aj s úplne vyčerpaným a bolestivým telom, a bez odpočinku kvôli kašľu, som sa rozhodol v tú nedeľu prijať sviatosť. Vedel som, ako získať zo sviatosti moc: „To čiňte na moju pamiatku.“ (8) V ten deň som prijal sviatosť so srdcom plným vďačnosti za Syna Božieho, obklopený myšlienkami na Jeho pozemské poslanie. Prial som si, aby sa tá chvíľa nikdy neskončila. Na konci zhromaždenia sviatosti som si uvedomil, že som prestal kašľať. Bolo to tak po celý deň. Splnil som svoje poverenia v rámci služby, vrátil som sa domov a zaspal som hlbokým spánkom so svedectvom o mene môjho Spasiteľa a Jeho vykupiteľskej moci.
- Náuka a zmluvy 84:20
- Lukáš 22:30
- Dallin H. Oaks, „Introductory Message“ (príhovor na seminári pre nových misijných prezidentov, 25. júna 2017)
- 3. Nefi 11:14
- Skutky 3:1 – 6
- Skutky 4:1
- Skutky 4:18
- Lukáš 22:19