Jednou z mojich osobných tradícií počas týždňov pred Vianocami je počúvanie „Mesiáša“ od Georga Friderica Handela počas jazdy do práce. Toto oratórium sa skladá z troch častí a rozpráva príbeh kresťanskej spásy, počnúc zjaveniami o Ježišovi Kristovi, ktoré sa nachádzajú v Starom zákone, o Jeho živote ako naplnení týchto proroctiev, o Jeho narodení, o Jeho smrti na kríži a potom o Jeho druhom príchode. Jedna ústredná pasáž v Mesiášovi pozostáva z niekoľkých veršov z Izaiáša 9, ktoré boli vložené do hudby. Niektoré dôležité zásady sú zaujímavé, najmä:
- Každý z nás niekedy chodí v tme – v Kristovi nachádzame svetlo
„Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.“ (Izaiáš 9:2, Roháček)
Každý z nás prežíva časy temnoty a výziev a uplynulý rok bol charakteristický veľmi osobitnými ťažkosťami. Mnohí zažili, aké to je cítiť sa osamelo a báť sa budúcnosti. Kristovo narodenie nám dáva nádej. V Kristovi nachádzame svetlo, aj keď sa zdá, že všetko okolo nás je temné. On je svetlo sveta a pre každého z nás môže byť svetlom, ak len nasledujeme Jeho svetlo (pozri starší Quentin L. Cook, „Pán je mojím svetlom“, Generálna konferencia apríl 2015).
- Skutočnú radosť nachádzame v posolstve Ježiša Krista
„Rozmnožil si národ, ale si nezveličil radosti. Avšak radovať sa budú pred tebou, jako sa radujú v žatve, jako plesajú, keď delia korisť.“ (Izaiáš 9:3, Roháček)
Niekedy sa ma moji kolegovia a aj členovia Cirkvi pýtajú, prečo som šťastný človek. Vo svojom živote tiež čelím výzvam a nie všetko dopadá tak, ako by som chcel alebo očakával. Prostredníctvom Krista však môžeme mať večnú perspektívu a zdanlivo veľké výzvy môžu z tejto perspektívy vyzerať veľmi odlišne. Jeho evanjelium – Jeho radostné zvestovanie radosti – nám ukazuje, že temnotu vždy nasleduje svetlo a Jeho milosť je postačujúca pre nás všetkých (pozri 2. Korintským 12:9). To mi prináša radosť!
- V Kristovi môžeme nájsť silu; On odpovedá na základné otázky nášho života
„Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.“ (Izaiáš 9:6, Roháček)
Kristus je skutočne skvelý radca. Využime tento dar, keď sa cítime byť neistí, skúsme naozaj „počúvať Ho“ (pozri príhovor prezidenta Russella M. Nelsona „Vypočuj Ho“, Generálna konferencia apríl 2020). On je náš Spasiteľ a Vykupiteľ nielen na večnosť, môže nám tiež pomáhať v našom každodennom živote. Alma opísal, že „on pôjde, trpiac bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; a … že na seba vezme bolesti a choroby ľudu svojho … aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom … aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí.“ (Alma 7:11, 12) Vždy sa môžeme spoľahnúť na Krista!
- Kristus je Knieža Pokoja; na Vianoce by mal byť v centre našej pozornosti
„Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky.“ (Izaiáš 9:7, Roháček)
Kristus je Kniežaťom pokoja. Keď budeme počas vianočného obdobia aktívne vyhľadávať Jeho pokoj v našich domovoch, naše Vianoce budú nielen nádherné, ale stanú sa aj zdrojom duchovnej sily.
Starší Uchtdorf opísal túto zásadu veľmi živo: „Niekedy sa zdá, že naše úsilie o dokonalé vianočné obdobie je ako hra Jenga – viete, tá čo sa hrá s malými drevenými blokmi, ktoré sa neisto stavajú do veže. Keď sa snažíme zväčšiť výšku veže, vytiahneme jeden drevený blok predtým, ako ho umiestnime navrch krehkej stavby.
Každý z tých malých drevených blokov je symbolom perfektných vianočných udalostí, ktoré tak zúfalo chceme mať. Máme v mysli obraz o tom, ako by malo všetko byť – perfektný stromček, perfektné svetielka, perfektné dary a perfektné rodinné udalosti. Možno chceme dokonca znova vytvoriť nejaký magický okamih, ktorý si pamätáme z minulých Vianoc, a nič iné ako dokonalosť nám nestačí.
Skôr alebo neskôr sa stane niečo nepríjemné – drevené bloky spadnú, začnú horieť závesy, morka sa pripáli, sveter má nesprávnu veľkosť, hračkám chýbajú batérie, deti sa hádajú, tlak stúpa – a dokonalý obraz Vianoc, ktorý sme si predstavovali, čaro, ktoré sme chceli vytvoriť, sa rozbíja navôkol nás. Výsledkom je, že vianočné obdobie je často obdobím stresu, úzkosti, frustrácie a možno aj sklamania.
No ak sme ochotní otvoriť svoje srdcia a mysle duchu Vianoc, všimneme si úžasné veci, ktoré sa dejú okolo nás, ktoré nasmerujú alebo presmerujú našu pozornosť na božskosť. Zvyčajne je to niečo malé – prečítame si verš z písiem; počúvame koledu a naozaj možno prvýkrát počúvame jej slová; alebo sme svedkami úprimného vyjadrenia lásky. Tak či onak sa Duch dotkne našich sŕdc a vidíme, že Vianoce sú vo svojej podstate omnoho podstatnejšie a trvalejšie ako mnohé drobné veci života, ktoré príliš často používame na ich prizdobovanie.“ (Starší Dieter F. Uchtdorf, „Of Curtains, Contentment, and Christmas“, Christmas Devotional 2011.)
Všetky tieto špeciálne zážitky, ktoré spájame s Vianocami, sú prejavom lásky, ktorú k nám Boh má a ktorú cítim opakovane, najmä počas vianočných sviatkov:
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Ján 3:16)
Pamätajme si tento rok v tomto vianočnom období to, na čom najviac záleží: A to je láska, ktorú má Boh pre každého z nás!