Ak máme v týchto veľmi ťažkých časoch vydržať skúšky, pokušenia a výzvy, ktoré nám prichádzajú do cesty a nakoniec sa vrátiť domov k nášmu Nebeskému Otcovi, je nevyhnutné, aby sme išli vpred s vierou.[i]
Spasiteľ je dokonalým príkladom napredovania vo viere. Keď na Neho padla nesmierna ťarcha uzmierenia, volal k Svojmu Otcovi: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho,“ ktorý prišiel ako odpoveď Nebeského Otca.[ii]
V tomto okamihu, kedy plná váha utrpenia spôsobila, že Syn Boží bol v agónii tela a ducha a chvel sa bolesťou[iii], Ježiš nevycúval z úlohy a nerozhodol sa ju odložiť, zmenšiť alebo dokonca natrvalo zrušiť námahu, čo sa od Neho vyžadovala. Nie, urobil presný opak. „On … modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“[iv]
Aby sme mali takýto druh viery, akú mal Kristus často, si žiada intenzívnejšie modlitby, aby nás počas našich skúšok posilnil.[v] Počas tohto procesu sa učíme podriadiť svoju vôľu tej Božej[vi], zobrať Krista za nášho pomocníka na ceste a veriť Mu, že v Jeho vlastnom čase všetko vyjde tak, ako má.
Marie bola slobodná sestra s piatimi deťmi, ktorá sa borila s financiami na podporu svojej rodiny. Pred rokmi prišla za mnou ako za svojím biskupom hľadajúc radu, ako by mohla byť pre ostatných viac nápomocná. Požiadal som ju, aby zvýšila sumu svojej pôstnej obete. Bez slova sťažnosti to urobila a mesiac po mesiaci ma informovala o tom, ako Pán požehnal jej rodinu finančne a žehnal jej aj možnosťou pomáhať druhým. Toto pokračovalo celé desaťročia, kým ju nezastavilo jej zdravie. Dokonca aj vtedy Marie neustále telefonovala, aby vedela, ako sa ostatným darí, povzbudzovala ich a delila sa s nimi o svoje svedectvo. Vždy verila, že všetko vyjde tak, ako má a ono to vždy vyšlo. Nikdy nevynechala svoju platbu desiatku. Verne čítala svoje písma a s láskou slúžila v súcitnej službe ako vedúca v Združení pomoci. Jej život bol plný vernosti.[vii] Marie nedávno zomrela, ale jej viera žije v jej rodine a v tých, ktorí ju poznali. Moja túžba ísť ďalej s vierou narástla vďaka nej.
Náš milovaný prorok, prezident Russell M. Nelson, učil najlepšie, ako máme postupovať vpred s vierou v Krista: „Keď hovoríme o chrámoch starých a nových, nech každý z nás svojimi skutkami potvrdí, že sme skutočnými učeníkmi Pána Ježiša Krista. Kiež obnovíme svoje životy vierou a dôverou v Neho. Kiež získame prístup k Jeho uzmiereniu prostredníctvom nášho pokánia každý deň. A kiež zasvätíme a znovu zasvätíme svoje životy službe Bohu a Jeho deťom – na oboch stranách závoja.“[viii]
Svedčím o tom, že ísť vpred s vierou je samotným procesom ako sa stať takými, ako je Nebeský Otec a Jeho Syn Ježiš Kristus. Keď tak budeme činiť, viem, že Kristova nekonečná láska vyjadrená v Jeho uzmierení nám dodá pokoj a nádej, a uistenie, že všetko vyjde tak, ako má.
[i]Ísť vpred s vierou je o vytrvaní až do konca. A ako sa to robí? Nasledovaním príkladu Syna živého Boha – 2. Nefi 31:16
[ii] Lukáš 22:42 – 43
[iii] NaZ 19:18
[iv] PJS Lukáš 22:44
[v] Mosiáš 24 učí, ako Alma a jeho ľud mocne volali k Bohu, aby ich vytrhol z rúk zlého kňaza Amulona a jeho bratov. Pán odpovedal na ich modlitby tým, že ich posilnil, aby boli ich bremená ľahšie. Nakoniec boli zázračne vyslobodení z otroctva.
[vi] Pozri Mosiáš 15:7, ako Kristus podriadil Svoju vôľu tej Otcovej a 2. Nefi 10:24, ako máme urobiť to isté.
[vii] 1. Nefi 7:12 učí, ako najlepšie uplatňovať vieru v Boha … tým, že Mu budeme verní. To znamená robiť veci, ktoré od nás požaduje, s ochotným srdcom a mysľou.
[viii] Prezident Russell M. Nelson, Generálna konferencia apríl 2019, záverečné poznámky