Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní pracuje na poskytovaní invalidných vozíkov a iných a iných pomôcok mobility a to ľuďom v Európe, ktorí to potrebujú. V spolupráci s humanitárnymi organizáciami dodala Cirkev v roku 2024 do Európy viac ako 1 500 invalidných vozíkov, čím prispela k viac ako 750 000 darovaným invalidným vozíkom po celom svete od roku 2001. Tieto invalidné vozíky umožňujú jednotlivcom získať nezávislosť a vybudovať si nový život.

„Vozík mi umožnil voľnejšie sa pohybovať, stretávať sa s priateľmi a vykonávať o každodenné úlohy,“ hovorí Fatbardha, príjemkyňa invalidného vozíka, ktorý cirkev darovala Albánskej nadácii pre práva so zdravotným postihnutím (ADRF). Nájsť si zamestnanie bolo pre ňu ťažké z dôvodu telesného postihnutia, no po invalidnom vozíku a pomoci pri hľadaní zamestnania od ADRF opäť získala sebadôveru a pocit, že má nad vecami kontrolu. „Kedysi som sa bála, že ma niekto bude súdiť alebo že ma bude ľuďom ľúto,“ hovorí, „ale invalidný vozík mi vrátil časť slobody. Teraz som silnejšia, fyzicky aj emocionálne.“
Rozsiahle humanitárne úsilie Cirkvi je inšpirované učením Ježiša Krista pomáhať tým, ktorí to potrebujú. V Európe Cirkev spolupracuje s ďalšími organizáciami, aby poskytla pomoc a pomohla jednotlivcom vybudovať si sebestačnosť a nezávislosť. Projekt darovania invalidných vozíkov je v súlade s týmto poslaním.
Ilir Gashi z humanitárnej organizácie HandiKOS pracuje na koordinácii distribúcie darovaných invalidných vozíkov v Kosove. „Naši príjemcovia invalidných vozíkov znovu získajú nezávislosť, mobilitu a obnovený pocit nádeje a šťastia aj po tom, čo zažili nehodu, ktorá im zmenila život.“
Ilir Gashi pokračuje: „Bez podpory našich partnerov by nebolo možné ponúknuť širokú škálu služieb, ktoré poskytujeme. Dnes môžem s istotou povedať, že neverím, že v Kosove je niekto, kto potrebuje invalidný vozík a nemá k nemu prístup.“
Aby invalidný vozík jednotlivcovi pomohol, musí správne sedieť. Gael Yonnet, M.D., vozičkár a dobrovoľný misionár, dohliada na darovanie invalidných vozíkov Cirkvou v Európe. Hovorí: „Vozík je ako topánka. Rovnako ako potrebujete topánku, ktorá správne sedí a je určená na konkrétnu činnosť, potrebujete invalidný vozík, ktorý správne sedí na činnosť, ktorú robíte, inak by to mohlo spôsobiť ďalšie škody a komplikácie.“ Gael Yonnet školí dobrovoľníkov v humanitárnych organizáciách, aby každý kandidát, ktorý príde, dostal invalidný vozík, ktorý je dokonale prispôsobený jeho potrebám.
Spolupráca s humanitárnymi organizáciami je výhodná pre obe strany. Gael Yonnet vysvetľuje: „Ako Cirkev jednoducho nemáme zdroje na to, aby sme mali dobrovoľníkov v každej krajine za každých okolností. Ale vďaka spolupráci s týmito organizáciami, ktoré sú už v každej krajine etablované a majú siete na oslovenie ľudí, môžeme pracovať oveľa efektívnejšie.“
Nataša Uskokovićová, poradkyňa pre medzinárodné vzťahy Červeného kríža v Čiernej Hore, hovorí: „Pred spoluprácou s Cirkvou bolo dostať invalidný vozík pre väčšinu ľudí, ktorí to potrebovali, veľmi komplikovanou a dlhou procedúrou. Teraz je Červený kríž uznávaný ako organizácia, ktorá bezplatne poskytuje invalidné vozíky v priebehu niekoľkých dní.

Červený kríž Čiernej Hory prvýkrát začal spolupracovať s Cirkvou v oblasti darcovstva invalidných vozíkov v roku 2012. Odvtedy Cirkev spolupracuje s Červeným krížom pri liečbe ochorenia COVID-19, pri pomoci pri povodniach a na iných projektoch na podporu a posilnenie ich úsilia.
Vplyv, ktorý majú dary Cirkvi, je osobný. Po tom, ako bolo Besmire ako študentke diagnostikované autoimunitné neurologické ochorenie, navštívila workshop Albánskej nadácie pre práva postihnutých (ADRF) o invalidných vozíkoch vo Vore a bol jej vybavený invalidný vozík. Okrem invalidného vozíka získala aj podporu pri hľadaní zamestnania od ADRF a nakoniec si zabezpečila miesto v úrade predsedu vlády v Albánsku. „Začiatok je ťažký,“ hovorí Besmira, „akonáhle sa však prispôsobíte, začnete invalidný vozík vnímať ako nástroj, ktorý vám dáva nezávislosť.“

Blerta Drenofciová, výkonná riaditeľka ADRF, uviedla, že podpora zo strany Cirkvi a iných organizácií pomáha zabezpečiť „nezávislosť osôb so zdravotným postihnutím, pričom zvyšuje kvalitu ich života tým, že im umožňuje účasť na komunitných aktivitách“. Dodala: „V krajinách ako Albánsko je spolupráca medzi organizáciami dôležitá na vyplnenie existujúcich medzier. Dary Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní prispeli k naplneniu poslania našej organizácie, ktorým je zlepšenie kvality života a ochrana ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím.
Cirkev verí, že humanitárna práca je dielom Ježiša Krista. Gael Yonnet hovorí: „Spasiteľova dobročinnosť je nákazlivá a ľahko sa šíri. Čím viac humanitárnej práce v Jeho mene robíme, tým viac povzbudzujeme a inšpirujeme ostatných, aby boli sami dobročinní aj oni sami. Je to reťazová reakcia lásky a štedrosti.
„Prezident Spencer W. Kimball vysvetlil, že ‚[Boh] zvyčajne napĺňa naše potreby prostredníctvom inej osoby‘. Ako členovia Cirkvi sme požehnaní byť touto osobou, byť nástrojmi v Jeho rukách a podieľať sa na Jeho diele tu na zemi.“