Pred niekoľkými rokmi bol náš syn, ktorý mal v tom čase štyri roky, účastníkom vážnej dopravnej nehody mimo domova. Asi po týždni v nemocnici bol schopný prevozu asi 320 km do našej miestnej nemocnice. Keď sme dorazili domov, na našich dverách bol lístok od milujúcej a starostlivej slúžiacej sestry s podrobnosťami o tom, kto vyzdvihne naše ďalšie štyri deti zo školy, kto zabezpečí stravu a kto vyperie bielizeň. Počas nasledujúcich piatich týždňov, kedy náš syn zostal v nemocnici, porodila moja manželka nášho najmladšieho syna. So synom na jednom konci nemocnice, manželkou a novým dieťaťom na druhom konci, štyrmi deťmi, o ktoré sa bolo treba starať a prácou na plný úväzok, by sme sa nezaobišli bez značnej pomoci, ktorú nám poskytli naši priatelia členovia zboru. Boli sme veľmi vďační za ich nezištnú inšpirovanú službu. Vieme, že častá otázka ‚môžeme urobiť niečo, aby sme pomohli?‘ sa vždy ponúka úprimne, ale táto úžasná, pozorná sestra zašla onú míľu navyše, predvídala naše potreby a podľa toho inšpirovane slúžila.
V Lukášovi 4:18 Spasiteľ číta Izaiášove proroctvá o Jeho vlastnom príchode a Jeho poslaní tu na zemi. Píše sa v ňom:
„Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, [uzdravovať skrúšených srdcom] poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie.“ (Pozri Izaiáš 61:1)
V našej spoločnosti je dnes veľa ľudí so zlomeným srdcom; pri rozpade rodinných vzťahov alebo iných výzvach. Je veľa tých, ktorí sú v zajatí; závislostí, depresií alebo sú odradení. Existuje veľa slepých, najmä pokiaľ sa jedná o mierumilovné pravdy evanjelia Ježiša Krista. A mnohých trápia sklamania zo života.
V 3. Nefi 18:32 čítame: „A predsa, nevyvrhnete ho zo synagóg svojich či zo svojich miest uctievania, lebo takému budete naďalej slúžiť; lebo neviete, či sa raz nevrátia a nebudú činiť pokánie, a nepôjdu ku mne s celým úmyslom srdca, a ja ich uzdravím; a vy budete prostriedkom k tomu, aby im bola prinesená spása.“
Viete si predstaviť vzrušujúcejšie požehnanie ako pracovať v partnerstve so Spasiteľom, aby sme uzdravili utrpenie ľudí okolo nás a boli nástrojom pre ich spásu?
Pred časom som bol navštíviť svojho syna, ktorý študoval v Rexburgu v štáte Idaho. On, jeho manželka a ja sme išli na večeru do reštaurácie, kde ľudia stoja v rade, kým ich obslúžia. Bola plná študentov, nadšených z promócií a konca semestra. Všimol som si mladú dámu, ktorá vošla sama, vyzerala trochu osamelá a ohromená hlukom a aktivitou okolo seba. Cítil som nabádanie, aby som ju pozval, aby si prisadla k nám. Keď si zobrala jedlo, prechádzala okolo nás a sama sa vybrala k stolu. V tom okamihu som si pomyslel: ‚Och, bude si myslieť, že som čudný, keď ju pozvem, aby si sadla k nám,‘ a nechal som nabádanie odísť. Pamätám si, ako som sa zobudil asi o 2:30 ráno nasledujúceho dňa a premýšľal som: ‚Čo ak skutočne potrebovala našu pomoc a priateľstvo?‘ Vstal som z postele, pokľakol na kolená a modlil som sa, aby jej niekto iný mohol pomôcť tam, kde som ja zlyhal. Potom som sa tiež rozhodol, že sa pokúsim nikdy si nenechať ujsť takýto druh nabádania či príležitosti pozdvihnúť druhého.
Vyzývam každého z nás, aby sme pri každej príležitosti oslovili druhých, pozdvihli, posilnili a inšpirovane slúžili s láskou. Takýmito činmi napĺňame posvätnú zmluvu, ktorú sme uzatvorili pri krste, aby sme stáli ako Jeho svedkovia a boli Jeho rukami pri uzdravovaní núdznych.