Martina Valníčková sa narodila v Snine 16. januára 1978 rodičom Zlate a Jozefovi Bumberovcom. Ako dieťa mala rada dinosaurov, tanec i recitáciu a vynikala výbornou pamäťou, učila sa hrať na klavír a rada spievala. Vďaka svojim rodičom precestovala celú Československú republiku a medzi jej najobľúbenejšie turistické vychádzky patrili vychádzky na Morské oko (najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch, okres Sobrance). Hoci vyštudovala Strednú priemyselnú školu, odbor technické informácie, tomuto odboru sa ďalej vo svojom živote nevenovala.
Časom v sebe objavila pedagogické sklony a začala študovať slovenský jazyk a hudbu na Pedagogickej fakulte v Prešove, neskôr v Bratislave. Štúdium prerušovala pre pôsobenie v Anglicku, kde pracovala aj ako aupair.
Počas pobytu v Anglicku sa stretla s misionármi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a 12. januára 1997 vstúpila do vôd krstu. Po návrate z Anglicka študovala v Trenčíne Vysokú školu manažmentu City University of Seattle a počas štúdia bývala v podnájme u členov Cirkvi, u rodiny Václavovcov, a o byt sa delila s „babičkou“ Alžbetou Václavovou. Na tieto časy rada spomínala ona sama i členovia trenčianskej pobočky, kam priniesla radosť, vlnu energie a posilňovala členov svojim pevným svedectvom. Túžba slúžiť druhým prerástla v službu na misii, na ktorej slúžila v rokoch 1999 až 2000 v Škótsku. Táto krajina a ľudia v nej jej prirástli k srdcu tak veľmi, že sa neskôr stal bodliak – symbol Škótska – i súčasťou jej svadobnej kytice.
Po návrate z misie bola povolaná slúžiť ako asistentka riaditeľa Verejných záležitostí na Slovensku, ktorým bol v tom čase Peter Valníček. Počas tohoto obdobia sa s Petrom rýchlo zblížili a 8. decembra 2001 v Brne vstúpili do manželstva a 3 dni na to boli spečatení na večnosť v chráme vo Frankfurte.
Napriek odporúčaniam rodičov, aby deti prišli na rad až po dokončení štúdia a keď budú lepšie finančne zabezpečení, Martina štúdium ukončila a najstarší syn Dan sa narodil 10 mesiacov po svadbe. O 22 mesiacov neskôr sa narodili dvojičky Alena a Nela a o ďalších 22 mesiacov sa narodila Eliška. Do rodiny ešte pribudol v roku 2011 Kristián, ktorého si Martina s Petrom vzali do pestúnskej starostlivosti a neskôr prijali za vlastného syna. Martina bola starostlivou a uvedomelou mamou. Nevychovávala svoje deti k slepej poslušnosti, ale od malička im dávala odvahu byť samými sebou.
Hoci boli začiatky mladej rodiny ťažké, neskôr prišlo i „zabezpečenie“. Rodina sa usadila v Bratislave, kde kúpili byt. Neskôr sa presťahovali do domu a po niekoľkých rokoch do súčasného domu v Devínskej Novej Vsi. Posledné roky k tomuto domovu pribudol i nový domov, penzión v Omastinej, ktorý manželia kúpili, aby nie len rozvinuli svoj podnikateľský zámer, ale aby mohli touto cestou slúžiť i svojim bratom a sestrám v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Tento penzión sa stal dejiskom nejednej cirkevnej konferencie, tábora či inej akcie a jeho dvere ostávajú otvorené rovnako ako bolo otvorené Martinino srdce.
V roku 2012 začala Martina spoznávať esenciálne oleje značky DoTerra a nakoniec v nich našla také veľké zaľúbenie, že s touto značkou prenikla na slovenský trh a úspešne rozbehla podnikanie. Esenciálne oleje neboli pre aromaterapeutku Martinu len prácou, stali sa jej poslaním. Tam našla svoju ďalšiu rodinu, dobrých priateľov a mala šancu slúžiť nespočetne veľa ľuďom. Vďaka tejto práci mohla cestovať na najvzdialenejšie miesta, rozšíriť si svoje vedomosti o prírode, o tele, o zdraví a rozdávať radosť, skúsenosti a humor všade kam prišla.
Martina Valníčková bola výnimočná žena, plná zápalu elánu a svetla. Bola nesmierne talentovaná na jazyky, na literárne diela, na hudbu a mala mnoho ďalších talentov. Bola ochotná a pripravená ísť tam, kam nikto nechcel ísť a robiť veci, ktoré nikto nechcel robiť. Aj preto dokázala byť matkou piatim deťom a zároveň byť veľmi úspešnou podnikateľkou. Martina svojim svojským humorom každého utešila, pochopila, poradila, nikoho nesúdila, na nič sa nehrala a bola veľkým príkladom pre všetkých naokolo.
V Cirkvi zastávala sestra Valníčková mnoho povolaní a verne v nich slúžila. V niekoľkých triedach slúžila ako učiteľka, ale slúžila tiež ako radkyňa i prezidentka Primárok či Združenia pomoci aj ako asistentka riaditeľa Verejných záležitostí Cirkvi na Slovensku. Vo svojich povolaniach hľadala vedenie u Nebeského Otca, s ktorým si počas svojho života vybudovala pevný vzťah. Ako verná manželka podporovala svojho manžela v jeho povolaniach prezidenta pobočky, člena predsedníctva okrsku, či v mnohých iných povolaniach. Svojou energiou, ľudským a chápajúcim prístupom povzbudzovala členov a členky Cirkvi Ježiša Krista nielen vo svojej pobočke, ale i po celom Slovensku. Počas svojho života strávila veľa času službou druhým. Nič pre ňu nebolo ťažké alebo nepríjemné.
Martina bola skrátka Ženou veľkej viery. Viera v Boha a cnosti ako láska, nesebeckosť a optimizmus ju podporovali a pomáhali jej požehnávať životy svojej rodiny i mnohých ďalších. Svoje deti vychovávali spoločne s manželom vo viere v Ježiša Krista. Poskytovali im zázemie pre rozvoj po stránke fyzickej i duchovnej a zároveň im pomáhali využívať svoj dar slobody rozhodovania. Životný elán a optimizmus z Martiny len sršali. Rovnako ako z nej vyžarovalo svetlo Kristovo. Evanjelium a svoje členstvo v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní si veľmi vážila a túžila sa oň deliť i s ostatnými.
Jedného večera pracovala Martina so svojou rodinou na projekte pre Cirkev, keď ich náhle vyrušila nečakaná správa a manželia museli urýchlene odísť z domu. Než odišli, bola Martina požiadaná, aby časť projektu predsa len dokončila a v krátkosti sa podelila o svoje svedectvo. Martina, vždy pripravená, reagovala okamžite, stručne a jasne:
“Keď som sa prvýkrát dozvedela o tom, že Boh žije, a že má pre mňa plán, hlboko ma to zasiahlo. Ja som cítila niečo, ako keby to rozprávalo priamo k môjmu srdcu. Vlastne tých ľudí, ktorí mi to povedali, tak som sa pýtala: ,Myslíte to ako plán priamo pre mňa? Pre mňa osobne?ʼ A cítila som, že áno. Že Nebeský Otec ma pozná, vie presne kto som a má presne pre mňa plán. Ja som prišla na túto zem za konkrétnym účelom, aby som mohla rozvinúť čo najlepšie svoje talenty, aby som mohla pomôcť ľuďom okolo seba. Verím tomu, že predtým než som prišla sem, tak som žila s Bohom. Verím aj tomu, že keď opustím túto zem, tak s Ním budem znovu žiť. A na to, aby som sa mohla k Nemu vrátiť sa tu potrebujem naučiť ako byť šťastná, ako sa naučiť žiť tak, aby som naplnila všetok ten potenciál, s ktorým som sem prišla na zem, aby som to mohla urobiť.”
Sestra Valníčková tento potenciál naplnila.
Keď jej na konci roku 2018 diagnostikovali rakovinu, použila svoju vieru a s nádejou hľadela vpred. Niekedy viac, inokedy menej úspešne s touto chorobou bojovala, no svoju vieru nikdy nestrácala. Pán si ju k sebe povolal 11. septembra 2022 vo veku 44 rokov. Jej život, jej rodina, jej práca, jej poslanie tu zanechali veľmi silný odkaz. Zmenila život stovkám rodín, ovplyvnila zdravie tisícom, mnohým ukázala cestu samostatnosti a sebestačnosti.
Sestra Martina Valníčková z pohľadu Svätých, ktorí majú rovnakú vieru, naďalej žije. Iba sa vrátila domov, ku svojmu Nebeskému Otcovi.
16. január 2023
