Rozvíjanie a zlepšovanie dobrých duchovných návykov nie je pre väčšinu ľudí ľahké, ani automatické. Cesta duchovného rozvoja je často hrboľatá a ťažká.
Keď som sa pripravoval na službu na misii na plný úväzok, šiel som za svojím prezidentom pobočky a spýtal som sa ho, čo musím urobiť, aby som slúžil so cťou. Dal mi zoznam, na ktorom bolo štúdium písiem, duchovná a fyzická pripravenosť, a dokonca aj varenie. Keď som sa s radosťou začal pripravovať na to, aby som bol v každom ohľade ,úžasným misionárom‘, všimol som si, že niektoré veci išli ľahšie než iné a niektoré boli veľmi ťažké. Napriek tomu som sa snažil najlepšie ako som vedel, aby som sa stal takým, ako Pán očakával, dokonca i keď som počas tohto obdobia čelil rôznym výzvam.
Príprava nebola ľahká, ale výsledkom boli skutočné požehnania, ktoré ma stále sprevádzajú. Neustále si chránim ako poklad mnohé drahé spomienky na ľudí, s ktorými som prišiel ako misionár do styku a na duchovné zážitky, ktoré som mal. Keď som sa riadil radou svojich vedúcich, hoci to bolo niekedy ťažké, ich pokyny mi pomohli, aby som sa stal takým misionárom akého ma chcel Pán mať a, časom, sa stali súčasťou môjho života a duchovnej existencie.
Podobne, keď sa snažíme dosiahnuť merateľné výsledky v akejkoľvek oblasti, v ktorej sa chceme zlepšiť, niekedy nie je ľahké riadiť sa pokynmi, dodržiavať striktné pravidlá alebo len sa jednoducho sústrediť. Napríklad, ak si chceme udržať svoje fyzické telo zdravé a silné, musíme často cvičiť a poskytovať svojmu telo v pravidelných intervaloch jedlo a vodu. Ak v tom zlyháme, tak zoslabneme alebo ochorieme, a ak si nedávame pozor, môžeme aj zomrieť. Dokonalá rovnováha vyžaduje, aby sme nielen robili správne veci, aby sme mali zdravé telo, ale musíme sa tiež vyhnúť škodlivým látkam a zvykom, ktoré môžu naše telo poškodiť.
Rovnaké zásady platia pre naše duchovné telo, ktoré potrebuje byť neustále vyživované, aby zostalo zdravé a plné energie. Duchovný režim musí zahŕňať dobré návyky, ktoré budú vyživovať ducha, ale tiež sa musíme vyhnúť návykom, ktoré by ducha poškodili. V podstate je dôležité často poskytovať to, čo je potrebné a v pravidelných intervaloch zaistiť neustálu výživu.
Duchovný režim musí zahŕňať pravidelné duchovné cvičenie, ako je každodenná modlitba a štúdium písiem, vykonávanie služby, a tiež každotýždennú duchovnú výživu. Táto výživa prichádza prijímaním sviatosti, návštevou cirkevných zhromaždení a každomesačným pôstom. Pravidelne obnovujeme svoje chrámové odporučenie, aby sme sa uistili, že všetky duchovné prvky sú poskytované v rovnováhe, aby sme sa uistili, že je duchovné telo náležite vyživované. Časom je potrebné, aby sme sa postili a modlili o pomoc, aby sme poskytli nášmu duchu dodatočnú silu a energiu čeliť špecifickým výzvam.
Keď som premýšľal nad svojou misionárskou skúsenosťou a nad tým, aké to bolo ťažké pripraviť sa na to, a pritom aké to bolo radostné, premýšľal som nad synmi Mosiášovými, ktorí chápali, aké dôležité bolo vyživovanie ich ducha množstvom dodatočnej energie, ktorú získali skrze duchovné návyky.
„… lebo to boli mužovia zdravého rozumu a skúmali usilovne písma, aby poznali slovo Božie. Ale to nie je všetko, venovali sa veľmi modlitbe a pôstu; takže mali ducha proroctva a ducha zjavenia, a keď učili, učili s mocou a právomocou Božou.“
Alma 17: 2-3
Každodenné duchovné cvičenie je tiež potrebné na to, aby ste si udržali svedectvo a uistili sa, že istota zvíťazí nad pochybnosťami, pretože naše dnešné svedectvo neprežije zajtrajšok, ak niečo neurobíme, aby sme si ho udržali. Tak ako fyzické cvičenie zvyšuje silu a veľkosť svalov, aby sme mali silné a trvalé svedectvo, potrebujeme dôslednú každodennú duchovnú rutinu.
Sklonom prirodzeného človeka je vždy očakávať viac od Pána a menej od seba samého. Keď rozvíjame silnejšie duchovné návyky a zakúšame mocnú zmenu srdca tým, že často, pravidelne a adekvátne vyživujeme nášho ducha, tieto duchovné návyky sa stanú našou neoddeliteľnou súčasťou a my začneme čoraz viac očakávať od seba a čoraz menej od Pána.
Kiež usilovne pracujeme na tom, aby sme pripravili, vytrénovali a vyživili svojho ducha, tak ako to robíme so svojím telom, tým že rozvíjame dobré duchovné návyky a vyhýbame sa deštruktívnym návykom sveta. Možno to bude na začiatku bolestné a ťažké, ale určite to stojí za to, keď sa tešíme z požehnaní duchovného procesu rastu a blaha.
