Pre väčšinu ľudí nie je ľahké či automatické vytvoriť si dobré duchovné návyky a zlepšovať sa v nich. Cesta k duchovnému rozvoju je zvyčajne nerovnomerná a ťažká.
Keď som sa pripravoval slúžiť misiu na plný úväzok, išiel som za svojím prezidentom pobočky a spýtal som sa ho, čo potrebujem urobiť, aby som slúžil so cťou. Dal mi zoznam, ktorý obsahoval štúdium písiem, duchovnú a telesnú pripravenosť a dokonca i schopnosť variť. Keď som sa s radosťou začal všemožne pripravovať na to, aby som sa stal ‚skvelým misionárom‘, všimol som si, že niektoré veci mi išli ľahšie ako iné, a niektoré išli dosť ťažko. Napriek tomu som robil všetko, čo bolo v mojich silách, aby som sa stal takým, akým Pán chcel, a to aj napriek výzvam, ktorým som v tom čase čelil.
Príprava nebola jednoduchá, ale jej výsledkom boli skutočné požehnania, z ktorých sa stále teším. Keď som sa riadil radami svojich vedúcich, hoci to bolo niekedy ťažké, ich pokyny mi pomohli stať sa takým misionárom, akým Pán chcel, aby som bol, a časom sa stali súčasťou môjho života a mojej duchovnej podstaty.
Podobne, niekedy nie je ľahké dodržiavať pokyny, prísne pravidlá alebo sa čo i len sústrediť, keď sa snažíme dosiahnuť merateľné výsledky v akejkoľvek oblasti, v ktorej sa chceme zlepšiť. Ak si napríklad chceme udržať zdravé a silné telo, musíme často cvičiť a v pravidelných intervaloch mu dodávať jedlo a vodu. Ak tak neurobíme, spôsobíme si slabosť alebo chorobu, a ak nie sme opatrní, dokonca i smrť.
Tieto isté zásady sa týkajú aj nášho duchovného tela, ktoré potrebujeme neustále vyživovať, aby ostalo zdravé a silné. Duchovný režim musí obsahovať dobré návyky, ktoré budú vyživovať ducha, ale musíme sa tiež vyhýbať tým návykom, ktoré duchu ublížia.
Duchovný režim musí obsahovať pravidelné duchovné cvičenia, akými sú každodenná modlitba a štúdium písiem i vykonávanie služby ako aj každotýždennú duchovnú výživu, ktorá pozostáva z prijímania sviatosti, návštevy cirkevných tried a tiež každomesačný pôst. Svoje chrámové odporučenie si obnovujeme pravidelne, aby sme sa uistili, že všetky duchovné prvky sú poskytované vo vyváženej miere, aby zabezpečili dostatočnú výživu duchovného tela. Niekedy bude nevyhnutné, aby sme sa postili a modlili o pomoc za poskytnutie dodatočnej sily a energie nášmu duchu na to, aby sme dokázali čeliť konkrétnym výzvam.
Keď premýšľam nad svojou misionárskou skúsenosťou a nad tým, aké ťažké bolo pripraviť sa na ňu, ale zároveň aké radostné to bolo, myslím na synov Mosiášových, ktorí pochopili, aké dôležité je živiť svojho ducha bohatou dodatočnou energiou získanou prostredníctvom duchovných návykov.
„… lebo to boli mužovia zdravého rozumu a skúmali usilovne písma, aby poznali slovo Božie. Ale to nie je všetko, venovali sa veľmi modlitbe a pôstu; takže mali ducha proroctva a ducha zjavenia, a keď učili, učili s mocou a právomocou Božou.“ (1)
Každodenné duchovné cvičenie je tiež potrebné na to, aby sme si udržali svedectvo a uistili sa, že istota zvíťazí nad pochybnosťami, pretože naše dnešné svedectvo neprežije zajtrajšok, ak neurobíme niečo preto, aby sme si ho udržali. Tak ako cvičenie zamerané na svaly nášho tela zväčšuje ich silu a veľkosť, tak tiež potrebujeme každodenný dôsledný duchovný režim, aby bolo naše svedectvo silné a trvalé.
Tendenciou prirodzeného človeka je vždy očakávať viac od Pána a menej od seba samého.
Keď si vytvoríme silnejšie duchovné návyky a zažijeme silnú zmenu srdca tým, že budeme často, pravidelne a primerane vyživovať svojho ducha, tieto duchovné návyky sa stanú našou neoddeliteľnou súčasťou a začneme toho od seba očakávať stále viac a od Pána stále menej a menej.
Nech usilovne pracujeme na príprave, výcviku a vyživovaní nášho ducha, tak ako to robíme so svojím telom, a to rozvíjaním dobrých duchovných návykov a vyhýbaním sa deštruktívnym návykom tohto sveta. Zo začiatku to možno bude bolestivé či ťažké, ale určite to bude stáť za to, keď sa budeme tešiť z požehnaní tohto duchovného procesu rastu a zdravia.