Drahí priatelia,
kráčať s vami a s Pánom po spoločnej ceste učeníctva je veľká radosť!
Ježiš pri Svojej návšteve Nefitov predniesol reč podobnú Kázaniu na hore, v ktorej zdôraznil, že veci, ktoré boli v starých časoch, ktoré boli pod zákonom, sú v Ňom naplnené (1). Pánov výrok spred viac ako 2000 rokov, že staré veci pominuli a všetky veci sú nové (2), platí aj dnes. Dal nám vyšší „zákon“, naučil nás svätejšiemu spôsobu života.
Ježiš na zemi učil tým, že ľuďom uľavoval bremená a pomáhal núdznym. Niekto by si mohol pomyslieť, že naša viera našu slobodnú vôľu a možnosti obmedzuje. Všetci ale zažívame, že čistá pravda a náuka, ktorú nám dal Pán, nás práve oslobodzuje a v nepokojnom svete nám poskytuje nám božské vedenie, úľavu a istotu.
Ježišovo učenie sa líšilo od učenia farizejov – najmä v tom, ako uctievať sabatný deň. Farizeji sa snažili vyzerať spravodlivo, ale ich pohnútky boli nečisté. Ježiš nás učil, že je dôležitejšie konať dobro a pomáhať ľuďom, ako dodržiavať prísny výklad zákona. Na to, aby nás učil o pravom význame sabatu a o dôležitosti súcitu a lásky, využíval zázraky uzdravovania.
Keď Ježiš povedal, že sabat bol „ustanoven[ý] pre človeka, a nie človek pre [sabat]“ (3), chcel tým povedať, že sabatný deň je vzácnym Božím darom, ktorý nám poskytuje oddych od výziev každodenného života a príležitosť na fyzické a duchovné omladenie. Sabat nie je dňom na vykonávanie bežných každodenných činností, ale dňom, ktorý nám poskytuje ďalšiu príležitosť na odpočinok a útechu, osobné zjavenie prostredníctvom počúvania a učenia sa Jeho slova, a možnosť konať dobro a povzbudzovať druhých.
Zdôrazňovanie prísnych a slepých pravidiel založených na tradíciách a štruktúrach viac ako zdôrazňovanie večných a pravých božských zásad sa míňa s Jeho božským zámerom, ktorý je pomôcť nám napredovať. Keď zameriavame svoj život na Pána, Jeho jarmo sa stáva lahodným a Jeho bremeno sa stáva ľahkým (4). Boh nám nedáva prikázania – vrátane toho, aby sme ctili sabat – preto, aby sme sa cítili utláčaní, ale preto, aby sme sa cítili požehnaní. Cesta k Nebeskému Otcovi je tesná a úzka, ale Pán nám prišiel oznámiť, že po nej nemusíme kráčať sami. Jeho pozvanie všetkým, ktorí sa cítia „preťažení“ (5), je stáť vedľa Neho, radostne sa k Nemu pripútať a nechať Ho, aby nám s našimi bremenami pomohol.
V hebrejčine znamená slovo sabat „odpočinutie“. Áno, Jeho prísľubom je, že nájdeme „odpočinutie duše“ (6).
Ešte stále si robíme zoznamy toho, čo sa počas sabatu „má“ a čo sa „nemá?“ Alebo sme sa v Kristovi a s Kristom zmenili a s pomocou Nebeského Otca si vytvárame vlastný individuálny plán týkajúci sa trávenia času pred sabatom, počas neho a po ňom?
Sabatný deň sa pre nás môže stať dňom radosti – najmä službou ľuďom, ktorí sa necítia dobre alebo sú osamelí či v núdzi. Pozdvihnutie ich ducha pozdvihne aj toho nášho (7).
Buďme s Nebeským Otcom neustále spojení, ale najmä počas sabatu, či už v cirkevnej budove alebo mimo nej, u seba doma či doma u našich priateľov a rodín.
Som vďačný za príležitosť kráčať s vami a s Pánom na ceste učeníctva. Cítim sa požehnaný tým, že pri sebe mám Pána, a vás ako svojich bratov, sestry a priateľov. Som vďačný za to, že s mojou rodinou máme vo svojom živote sabat. Pomáha nám znovu sa duchovne spojiť a stráviť spolu čas, ktorý posilňuje našu lásku a naše putá.
Chcel by som vás pozvať k tomu, aby ste sa zamysleli nad tým, ako si vy osobne môžete zo sabatu urobiť deň radosti. Na nedeľných zhromaždeniach v našich kaplnkách potrebujeme vašu pomocnú ruku a váš láskavý úsmev. Nemôžeme po tejto ceste kráčať sami. Kiež sa aj naďalej oboznamujeme s Jeho učením a kiež ho vo svojom živote uplatňujeme, a usilujeme sa ctiť si sabat ako posvätný Boží dar. Kiež sa o tento dar podelíme s ostatnými!
1. 3. Nefi 12:46
2. 3. Nefi 12:47
3. Marek 2:27
4. Matúš 11:30
5. Matúš 11:28
6. Matúš 11:29
7. Russell M. Nelson, „Sabat je radosťou“, Generálna konferencia apríl 2015