V Spojenom kráľovstve sa 6. apríla začína nový daňový rok. Pre mňa ako finančného poradcu na dôchodku je pre tento deň význačný nielen duchovným spôsobom. Pamätám si, čo všetko bolo potrebné urobiť, aby sa minimalizovali daňové podlžnosti klienta a aby bolo isté, že všetky záležitosti sú pripravené na nový daňový rok. Bol to prebiehajúci proces, ktorý trval celý rok a vyžadoval si sústredené úsilie – prípravu.
A časná sebestačnosť si rovnako vyžaduje prípravu a nie je to jednorazová záležitosť. Keby sme len mohli cvičiť jeden deň v roku, a potom na to nemyslieť až do toho nasledujúceho!
Takto to nefunguje! Časná sebestačnosť, schopnosť starať sa o seba, o našu rodinu a o iných je celoživotná práca. Vyžaduje si usilovnú prácu, modlitbu, štúdium a premýšľanie. Vyžaduje si odhodlanie, a možno najmä vieru a sebakontrolu.
V tomto článku sa budem zaoberať osobnými financiami, čo je jeden z aspektov časnej sebestačnosti.
Je nám povedané, že ak budeme pripravení, nemusíme sa báť.[1] Viera prichádza, keď počúvame našich vedúcich a dôverujeme ich inšpirovanému úsudku. Ich radou je napríklad to, aby sme sa vyvarovali dlhu (alebo aby sme sa ho rýchlo zbavili) tým, že budeme žiť v rámci svojich prostriedkov, platiť desiatky a pôstne obete, aby nám tak Pán mohol otvoriť okná nebies.[2]
Radil som mnohým členom pri finančných ťažkostiach. Je to trochu ako zaviesť diétny režim. Ľudia začínajú s odhodlaním, ale vzdávajú to tak skoro, že tomu nedajú žiadnu šancu. Iba niekoľkí požívajú zásady, ktoré sú učení, dostatočne dlho, aby im umožnili, aby fungovali. „Oznámil si nám tvrdé veci, tvrdšie, než sme schopní uniesť.“[3]
Jeden môj klient, malá spoločnosť, si viedol veľmi dobre, ale ich riaditeľ kúpil napriek môjmu protestu BMW za 70 000 libier. Veď aj jeho sused mal také! Povedal som mu, že veľmi skoro sa ho nabaží a bude kvôli tomu omnoho chudobnejší. Čoskoro mi zavolal.
„Mal si pravdu, Chris,“ povedal mi, „je to len hromada plechu, a kvôli tomu nemôžeme tento mesiac zaplatiť svoje dlžoby.“
Táto spoločnosť chybovala a tragédiou bolo, že sa to nemuselo stať.
Pokúšame sa zachovať si image tým, že si kupujeme to, čo naplní predstavy ostatných ľudí, ktoré o nás majú! Volám to, že „si kupujeme veci kvôli druhým“. Pýcha, osobná prestíž, nazvite si to ako chcete, môže mať tragické následky.
Porovnajte tento príbeh s príbehom „Odporného Nicka“ z Portugalska, ktorý prišiel do Anglicka za prácou. Mal okolo dvadsiatky a bol ženatý. Mal som na starosti jeho prvú hypotéku. Pracoval usilovne, ale jeho vrstovníci ho považovali za skúpeho, v skratke za odporného. Nikdy nevzal svoju ženu von, keď bol sviatok, ani jej nekupoval darčeky. Len pracoval, a pracoval, a pracoval.
O niekoľko rokov splatil hypotéku a odložil si dosť peňazí na to, aby sa vrátil do Portugalska, postavil dom pre rodinu a dva byty, ktoré prenajímal. Keď som o ňom poslednýkrát počul, Nick začínal ďalší obchod. „Odporný Nick“ nebol odporný! Mal víziu, stanovil si ciele a obetoval, aby zabezpečil svoju rodinu. Kupoval si len to, čo potreboval; jeho želania museli počkať.
A čo my? „Kupujeme si veci kvôli druhým?“ Alebo sme dostatočne trpezliví, aby sme počkali, aby sme sa nedostali do dlhu, okrem toho, čo je nutné – možno vzdelanie, dom a skromné auto – a dokonca i vtedy ich rýchlo splatíme. Mali by sme platiť desiatky a pôstne obete. Svedčím vám, že Pánove požehnania sú skutočné a že ak budeme poslušní, budeme prosperovať. Viem to z osobnej skúsenosti.[4]
Ak sa dostávame do sveta materiálnych vecí, ktoré si nemôžeme dovoliť, rýchlo sa stiahnime. Pôžičky sú dobré len na nevyhnutné veci, dokonca i keď váš gauč už potrebuje vymeniť! Rozhodnite sa, čo chcete, stanovte si ciele a plány, aby ste dosiahli svoje túžby tým, že si budete robiť rozpočet. Modlite sa a pracujte na tom. Toto sú ingredience úspechu!