Prorok Joseph Smith v posledných mesiacoch svojho života často hovoril o dôležitosti zástupných obradov za mŕtvych.[1] V skutočnosti považoval prácu za našich predkov za takú dôležitú, že učil, že „ich spása je potrebná a nevyhnutná pre našu spásu . . . oni bez nás nemôžu byť učinení dokonalými – ani my nemôžeme byť učinení dokonalými bez našich mŕtvych.“[2]
Je ľahké vidieť, ako zástupná práca vykonaná za našich predkov umožňuje, aby boli učinení dokonalými, pretože bez nás by neboli schopní obdržať obrady potrebné pre ich spásu. Čo sa môže zdať ťažšie pochopiteľné je to, ako nám môžu pomôcť „naši mŕtvi“, aby sme boli učinení dokonalými? Hoci oný odkaz sa môže vo všeobecnosti vzťahovať na všetkých mŕtvych, môže mať tiež osobnejší význam a povzbudzovať každého z nás, aby sme našli „našich [osobných] mŕtvych“, pretože ak tak učiníme, pomôže to nášmu pokroku.
Hľadanie predkov prináša do nášho života Ducha Eliášovho, ktorý nás prečisťuje a posilňuje. Viem to z osobnej skúsenosti. Rozsiahla genealogická práca, ktorú vykonali členovia mojej rodiny činí z hľadania predkov, pre ktorých môžu byť vykonané chrámové obrady skutočnou výzvou. Nedávno mi priateľ, ktorý je expertom v rodinnej histórii, pomohol nájsť predka, ktorého som predtým nenašiel. Je pre mňa ťažké opísať, ako som sa v ten deň cítil. Keď som pripravoval jej meno na chrámové obrady, bol som dojatý. Zdalo sa, že čakala veľmi dlhú dobu. Cítila som prečisťujúci vplyv Ducha. Rovnako ako tí, ktorí počúvali kráľa Benjamína, aj mne sa zdalo, že sa moje srdce zmenilo.[3] Chcela som byť lepším. Chcel som byť verným, aby som ju tak jedného dňa mohol uvidieť a poďakovať za to, že ovplyvnila môj život.
Keď nájdeme našich predkov, tak nás to posilní aj tým spôsobom, že keď študujeme ich životy, nájdeme lekcie, ktoré sa vzťahujú aj na nás. V zime roku 1847 bol Russel King Homer medzi svätými vo Winter Quarters, ktorí zápasili s problémami a ktorí sa pripravovali na to, že koncom roka pôjdu na výpravu s Brighamom Youngom. Tri dni predtým, ako bola naplánovaný odchod výpravy, Starší Heber C. Kimball, člen Kvóra dvanástich apoštolov, prišiel k Russelovi a požiadal ho o to, aby niečo obetoval. Russel mal zostať na mieste a mal darovať svoj voz, svojich spoločníkov a zásoby, aby tak mohli iní ísť namiesto neho.[4]
Muselo to byť pre Russela ťažké, keď videl, ako si berú jeho veci a odchádzajú. Namiesto toho, aby vzdoroval alebo odporoval tomu, čo sa stalo, jednoducho išiel ďalej a dôveroval tomu, že všetko bude dobré. Počas nasledujúcich rokov pomohol tisíckam svätým pri ich záverečných prípravách na prekročenie plání na ceste do Utahu. Napokon v roku 1859 sa aj on vydal na cestu a viedol skupinu ručných vozíkov na západ, kde sa spolu so svojou rodinou usadili a žili tam až do smrti.[5]
Keď ma život sklame lebo keď musím urobiť niečo ťažké, spomeniem si na môjho pra-pra-pradeda, Russela Kinga. Namiesto toho, aby som vzdoroval alebo odporoval výzvam, ktoré sa v živote vyskytnú, idem ďalej, rovnako ako on, a dôverujem tomu, že všetko bude dobré. Jeho skúsenosti a lekcie, ktoré sa naučil v živote, mi skutočne môžu pomôcť v tom, aby som zlepšil ten svoj.
Niet divu, že Prorok Joseph často zmieňoval túto základnú náuku. Nájsť „našich mŕtvych“ je rozhodujúce pre našu spásu, pretože to prináša do nášho srdca Ducha a učí nás to lekcie, ktoré zlepšujú náš život. Táto náuka má pre nás zásadnú dôležitosť, pretože „oni bez nás nemôžu byť učinení dokonalými – ani my bez našich mŕtvych.“
[1] Pozri NaZ 128:1
[2] Pozri NaZ 128:15
[3] Pozri Mosiáš 5:2.
[4] History of Russel King Homer, od Williama E. Homera, 2015, str. 61
[5] Pozri lds.org, Mormon Pioneer Overland Travel